Skip to Content

Opäť zaujímavé prednášky v Knižnici prof. Štefana Pasiara

2.2.2016 sa počas dopoludnia v Knižnici prof. Štefana Pasiara opäť prednášalo. Vedecký publicista Mgr. Valent Dušan porozprával žiakom šiesteho a siedmeho ročníka Základnej školy Janka Francisciho Rimavského zaujímavé témy, ktoré pre nich vybrali ich vyučujúci.

Siedmakov zaujala téma o tom, že sa netreba báť chemikálií v jedle, pretože každá potravina, aj ovocie a zelenina zo záhradky obsahuje množstvo typov aj jedovatých chemikálií. Dôležité je vedieť, či je prítomná, a hlavne koľko.
Poslucháči sa dozvedeli, aký je zdravý jedálniček, čo už vieme takmer polstoročie. Pripomenul, aby sa nenechali zastrašiť samozvanými odborníkmi na výživu a nepodliehali módnym vlnám v stravovaní.

Žiakov šiesteho ročníka zase zaujímalo to, kto postavil Stonehenge a načo tento slávny monument slúžil? Hoci mnohí ľudia si dodnes myslia, že táto praveká stavba vznikla vďaka Keltom, dnes vieme, že Kelti samotní na staviteľov zabudli. V čase ich príchodu na Britské ostrovy už monument stál dve tisícročia. Žiaci sa zároveň dozvedeli, že Stonehenge nie je ani prvou, ani najväčšou megalitickou stavbou na svete. Prednášajúci im vysvetlil, ako sa tieto stavby vyvíjali. Čo vieme o ich stavbe vďaka klasickej aj experimentálnej archeológii, a prečo boli častokrát tak špeciálne orientované vzhľadom k slnovratom. Žiaci sa taktiež dozvedeli o najstaršej civilizácii lovcov a zberačov, ktorá na Blízkom východe stavala megalitické svätyne už pred 11 až 12 tisíc rokmi a zrejme prispela ku domestikácií plodín, ktoré dodnes tvoria veľkú časť nášho jedálnička.

O histórii obyvateľstva územia dnešného Slovenska, ktorí žili predtým, ako naše územie obývali Kelti, Germáni či Slovania, má laická verejnosť len pramálo informácií. Túto dieru sa pokúsila zaplátať prednáška, ktorá vychádzala nielen z informácií archeologických objavov, ale taktiež celkom nového typu výskumov: porovnávania dávnej DNA ľudí spred tisícročí. Táto prelomová metóda v posledných dvoch rokoch priniesla zistenia, ktoré pomohli vyriešiť otázku, ktorú klasická archeológia nevedela s istotou zodpovedať: odohrávali sa v minulosti masívne migrácie ľudí, s ktorými prichádzali nové kultúry, noví ľudia aj nové jazyky, alebo ľudia zväčša zostávali, a bola kultúra, ktorá sa presúvala? Porovnania DNA ľudí z kultúr doby bronzovej až kamennej ukázali, že hoci časť obyvateľstva takmer vždy zostávala, oveľa dôležitejší vplyv mali migrácie. Zároveň potvrdili názor mnohých archeológov a lingvistov, že indoeurópske jazyky – ako aj objav kolesa, vozu, skrotené kone a vyspelá metalurgia - k nám „prišli“ v dobe pred 4 až 5 tisíc rokmi s nomádmi zo stepí pri Čiernom mori. Aj takúto tému, pozorne počúvali žiaci šiesteho ročníka.

Ešte raz aj v mene žiakov a vyučujúcich ďakujeme pánovi Valentovi za pútavé rozprávanie i nové informácie.
Už teraz sa tešíme na ďalšie stretnutie...
knihovníčky Knižnice prof.Štefana Pasiara
foto: Eva Garlátyová

dsc01567_0.jpg
dsc01568_0.jpg
dsc01571_0.jpg
dsc01573_0.jpg
dsc01578_0.jpg
dsc01576_0.jpg


X