Skip to Content

echoviny.sk

Syndikovať obsah
regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou
Aktualizácie: pred 1 hod 32 min

Protestná jazda ĽSNS spomalila premávku medzi R. Sobotou a Tisovcom

pred 12 hod 50 min

HNÚŠŤA – Niekoľkokilometrová kolóna vozidiel vznikla dnes (19. 8. 2017) popoludní na hlavnej ceste medzi Rimavskou Sobotou a Tisovcom. Dôvodom bol presun členov a sympatizantov strany Kotleba – Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) v rámci podujatia, ktoré nazvali Protestná jazda proti asociálom.

 

Vodiči, ktorí v tom čase smerovali z okresného mesta na sever, tak museli počítať so zdržaním. „Bolo to nenormálne. Vliekol som sa zo Soboty do Hnúšte dvakrát dlhšie ako zvyčajne. Predbehol som 20 či 30 áut, ale bolo to zbytočné, lebo kopa ďalších bola predo mnou,“ uviedol pre Sobotnik.sk jeden z vodičov, ktorý sa dostal do kolóny. V nej sa nachádzalo i niekoľko policajných vozidiel.

My sme kolónu ĽSNS natočili na ceste pri hnúšťanskom Tescu, kadiaľ prechádzala približne šesť až osem minút a vzbudila výraznú pozornosť. Viacerí ľudia si prechádzajúce trúbiace autá s nálepkami a zástavami ĽSNS natáčali na mobily, ďalší im mávali. Naopak, medzi Rómami bolo badať neistotu. „Prosím vás, už odišli?“ pýtal sa asi 30-ročný Róm pokladníčky v Tescu v čase našej návštevy.

Protestnú jazdu proti asociálom ohlasovala ĽSNS od minulého týždňa na sociálnych sieťach i na letákoch, distribuovaných do poštových schránok. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany to bola jazda za slušných ľudí, zameraná proti extrémistickým asociálom. Jazda sa začala o 11:00 v Banskej Bystrici a členovia strany avizovali prejazd cez Zvolen, Detvu, Lučenec, Rimavskú Sobotu, Hnúšťu, Tisovec, Červenú Skalu, Heľpu, Polomku a na záver cez Brezno.

Podobné akcie môžu podľa ĽSNS pokračovať. „Keď to nepomôže, obsadíme Bratislavu!“ uvádza strana vo svojich propagačných materiáloch.

Článok bol zverejnený so súhlasom portálu www.sobotnik.sk.

Foto: Námestie pred mestským úradom v Hnúšti zaplnili veterány

pred 12 hod 55 min

Niekoľko desiatok historických vozidiel mohli dnes popoludní obdivovať obyvatelia Hnúšte v okrese Rimavská Sobota priamo v centre mesta na Námestí J. Francisciho. Veterány vystavili členovia Klubu zberateľov historických vozidiel (KZHV) zo Zvolena v rámci jednej zo zastávok svojho podujatia Jazda povstaleckým krajom.

„Táto akcia vznikla pred 12 rokmi, keď začal pribúdať počet členov nášho klubu a viac-menej sme sa medzi sebou nepoznali, keďže na výročnej schôdzi sme toho veľa nestihli pohovoriť. Preto som sa rozhodol vytvoriť klubovú akciu, na ktorej by sme sa mohli lepšie spoznať. Nazvali sme ju Jazda povstaleckým krajom, keďže to bolo 29. augusta,“ zaspomínal na začiatky podujatia predseda KZHV Vladimír Žuffa. Ako dodal, postupne sa akcia rozšírila na dva dni a stala sa tradíciou ich združenia.

Počas výstavky v Hnúšti, kde býva jeden z členov klubu, si ľudia mohli prehliadnuť exteriér i interiér vozidiel a dozvedieť sa od ich majiteľov rôzne technické detaily. Medzi najstaršie vystavené vozidlá patrili podľa Žuffu Buick z roku 1929, Praga Alfa z roku 1931 či Praga Piccolo z roku 1932.

História KZHV siaha do roku 1981, keď vznikol pri zvolenskom Automotoklube. Ako samostatný klub funguje od druhej polovice 90. rokov 20. storočia. V súčasnosti má vyše 80 členov z celého Slovenska. „Dvere máme otvorené pre každého bez ohľadu na typ a značku vozidla,“ zakončil predseda KZHV.

Podľa KDH má ĽSNS spľasnúť ako bublina, kotlebovci to berú ako zúfalý krok KDH

20. august 2017 - 18:11

Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) je marketingová bublina a je na čase, aby spľasla. Povedal to na dnešnom brífingu v Banskej Bystrici predseda KDH Alojz Hlina. Na objekte banskobystrického obchodného domu v centre mesta umiestnilo hnutie bilbord s nápisom: ĽSNS je rok a pol v parlamente, nedokázali tam nič. Podpredseda ĽSNS a poslanec NR SR Milan Uhrík pre TASR reagoval, že zo strany vedenia KDH je to už naozaj zúfalý mediálny krok.

„Jediný, kto tu už spľasol, je pán Hlina a KDH, ktoré poslali voliči v minulých parlamentných voľbách mimo parlament. Ak Pán Boh dá, tak tam aj navždy zostanú,“ komentoval Uhrík.

Podľa šéfa kresťanských demokratov Hlinu, ĽSNS nasľubovala veľa a neurobila nič. „Rómov nevyriešili, buldozér ani nenaštartovali. Cesty v Banskobystrickom kraji neopravili. Poškodzujú cirkev, využívajú falošného biskupa. Robia veci, ktoré by sa nemali a klamú. Jediné, čo dokázal Kotleba, je, že na župe zamestnal svoju rodinu,“ tvrdí mimoparlamentné KDH. „Kresťanskí demokrati bojovali proti komunistickej totalite. Cítia obrovský záväzok bojovať aj proti fašistickej totalite,“ uzavrel Hlina.

„Ak je tu niekto extrémista, tak je to KDH, ktoré bolo proti vzniku samostatného Slovenska. A keď vznikol, tak viac ako 20 rokov v NR SR usilovne pracovali na tom, aby ho zrazili na kolená,“ zdôraznil vo svojej reakcii pre TASR Uhrík.

„V obvineniach voči nám používajú spojenia ako „neurobili nič“ alebo „jediné, čo urobili“ a už len používanie týchto spojení ich usvedčuje zo zjednodušujúceho klamstva, pretože to tak nie je. Každý, kto trochu sleduje našu prácu, vie, že sme toho urobili veľa, či už v Banskobystrickom kraji, v NR SR alebo na ulici,“ konštatoval Uhrík.

Hačava: Ján Cíger v sobotu vyrazí na Púť Mateja Hrebendu

18. august 2017 - 11:00

Po minuloročnom úspešnom a mediálne veľmi príjemne podanom diaľkovom pochode s názvom Púť Mateja Hrebendu na trase Lipovec – Vrútky – Martin – Mošovce – Banská Bystrica – Brezno – Tisovec – Rimavská Píla v celkovej dĺžke asi 160 km, si antikvár Ján Cíger z Martina svoju púť zopakuje.

Tohtoročný vozík z knihami a trasa púte

Tentokrát však bude putovať opačným smerom – z Hačavy do Lipovca. „Ideu spojenia Hrebendovho rodiska, ktorým bola v roku 1796 Rimavská Píla s rodiskom jeho matky – obcou Lipovec samozrejme udržím,“ vysvetlil Cíger.

Na myšlienku vydať sa po Hrebendových stopách prišiel podľa vlastných slov pri študovaní životopisu tohto národného buditeľa. „Zistil som, že jeho matka sa narodila v Lipovci, v dedinke pri Martine. On sa narodil v Rimavskej Píle, a preto som sa rozhodol, že tieto dva body spojím,“ vysvetlil antikvár s tým, že trasa sa mu nezdala krátka, považoval ju však za realizovateľnú. So sebou si vzal podobný vozík s knihami, s akým chodieval po dedinách aj Hrebenda.

V regióne Cígera privítal minulý rok viceprimátor Hnúšte R. Lebeda

„Hlavnou myšlienkou púte je propagácia tejto národnobuditeľskej osobnosti, človeka, ktorý stratil zrak, ale nevzdal život a chodil po krajinách Rakúsko-Uhorska predávajúc nižším vrstvám obyvateľstva hlavne kalendáre ako osvetovo-vzdelávací materiál a vzdelancom tej doby – Karol Kuzmány, Štefan Marko Daxner, Ľudovít Štúr, Ján Kollár a iní – dodával hodnotné staré knihy a tlače, nosil listy a správy,“ uviedol pre Echoviny.sk putovník Cíger.

„Hrebendov život a odkaz nájdeme aj v knižke Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu, v knihe Matej od Vincent Šikulu, v štúdii Matej Hrebenda Hačavský od Danky Šagiovej, v mnohých ďalších článkoch, rozhlasových reláciách a originál jeho životopisu v Slovenskej národnej knižnici, ukončil Cíger.

Jednu z kníh vydalo i občianske združenie Horná Rimava v roku 2016. Knihu V službách Mateja Hrebendu si môžete zakúpiť v Turistickom informačnom centre v Hnúšti.

Na ceste z Tisovca na Rimavskú Pílu v sprievode kultúrneho pracovníka M. Pliešovského a fotografky V. Cubovej

Občania z dedinky pri Detve chcú odvolať starostu. Tvrdia, že urobil málo

18. august 2017 - 7:17

Petíciu za vyhlásenie referenda za jeho odvolanie, chcú predložiť na najbližšom obecnom zastupiteľstve. Na petičných hárkoch majú dnes 264 podpisov, obec má pri tom asi 800 obyvateľov s hlasovacím právom.

V Korytárkach v okrese Detva chce skupina občanov odvolať starostu.

Ako na dnešnej tlačovej konferencii informovali iniciátori petície, v obci sa za sedem rokov, ako je starostom Ľubomír Straka, urobilo veľmi málo. Podľa člena petičného výboru Romana Malatinca súčasná hlava obce v podstate len dotiahla projekty, ktoré jej už rozbehnuté zanechal predchádzajúci starosta. Korytárky sa podľa neho na rozdiel od okolitých obcí ani nezapájali do eurofondových výziev, pri tom potrebujú rekonštruovať viaceré cesty, dobudovať kanalizáciu či stavať byty pre mladé rodiny.

Ako uviedol predseda petičného výboru Rastislav Bystriansky, v najbližšom čase skončí pre nezáujem miestnych aj málotriedna základná škola, ktorá fungovala v obci od roku 1936. Starosta podľa neho urobil len málo pre jej zachovanie a získanie dobrých pedagógov.

Starosta Ľubomír Straka však hovorí, že obec robí všetko, čo v rámci svojich možností môže. „Napríklad čo sa týka dobudovania kanalizácie, tých možností, ako získať peniaze veľa nie je, keďže do výziev na čerpanie peňazí z eurofondov sa mohli zapojiť len obce nad 2000 obyvateľov,“ povedal TASR. Je síce pravda, že obec nestavala nájomné byty, ako susedný Kriváň či Hriňová, vytvorila ale podľa neho podmienky pre individuálnu bytovú výstavbu, kde sa za uplynulých niekoľko rokov postavilo 17 nových domov. Škola aj pre znižujúci sa počet obyvateľov a blízkosť veľkých škôl v Kriváni a Hriňovej smeruje ale k zániku.

Členovia petičného výboru chcú, aby starosta zvolal mimoriadne zastupiteľstvo s bodom posúdenia petície a vyhlásenia referenda ešte v auguste. Straka však tvrdí, že mu to zákon neumožňuje a vec sa prerokuje až na riadnom obecnom zastupiteľstve v septembri. Sám si myslí, že všetko je len iniciatívou jedného človeka, ktorý kandidoval spolu s ním na starostu a neuspel.

Zvolenská Slatina: Najväčší metalový festival na Slovensku organizátori zrušili

17. august 2017 - 12:17

Najväčší sviatok metalovej hudby na Slovensku – More Than Fest, ktorý sa mal konať počas nastávajúceho víkendu vo Zvolenskej Slatine, jeho organizátori náhle dnes zrušili. Usporiadateľská agentúra EPG to zverejnila na Facebooku.

„Je nám veľmi ľúto, ale festival More Than Fest 2017 je z technických príčin zrušený, teda sa neuskutoční v dňoch 17.-20. augusta 2017. Vynasnažíme sa túto záležitosť maximálne vynahradiť.“ Organizátori, ako aj mediálni zástupcovia na telefonáty nereagujú. Nie je ani jasné, čo so zakúpenými vstupenkami.

Vlani festival navštívilo 7000 ľudí z 25 krajín sveta. Organizátori plánovali takmer 40 vystúpení hardrockových a metalových kapiel z celého sveta. Odohrať sa mali v priebehu 4 dni na dvoch obrovských scénach.  Hlavnou hviezdou mala byť skupina Amon Amarth, ktorá je známa ako „vikingovia metalu“.

K ťahákom festivalu mali patriť skupiny Edguy a Masterplan, v ktorej hrá Roland Grapow, niekdajší člen skupiny Helloween, žijúci už niekoľko rokov vo Zvolenskej Slatine. V neposlednom rade sa mali predstaviť ďalšie svetové pojmy vo svojom žánri – skupiny Epica, Rage, Dark Funeral či Gorgoroth, i Steve Harris z Iron Maiden v rámci svojho projektu British Lion.

R. Sobota/Hnúšťa: Kotlebovcov supermarkety na svojich parkoviskách nechcú

16. august 2017 - 11:43

Kotlebovci by sa mali stretnúť i pred supermarketom TESCO v Rimavskej Sobote, Hnúšti a pred mestským úradom v Tisovci.

Na parkovisku pred Tescom v Hnúšti sa chcú stretnúť členovia a sympatizanti Kotlebovej strany

Najbližšiu sobotu organizuje  Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko jazdu autami ich členov a sympatizantov naprieč Banskobystrickým krajom s názvom „za slušných ľudí proti asociálnym extrémistom“. Stretnúť sa majú aj na parkoviskách obchodných reťazcov Tesco a LIDL, tie s tým však nesúhlasia.

Kotlebovci by sa mali stretnúť i pred supermarketom TESCO v Rimavskej Sobote, Hnúšti a pred mestským úradom v Tisovci.

Obchodné reťazce Tesco a LIDL sa proti akcii kotlebovcov na ich pozemkoch ohradili. hovorca Tesca na Slovensku Martin Krajčovič pre portál Omédiách.com povedal: „O tejto aktivite sme sa dozvedeli zo sociálnych sietí, nikto nás neinformoval, ani nežiadal o súhlas používať naše parkoviská na propagáciu politickej strany. V priebehu týždňa celú vec okolo plánovanej aktivity preveríme. Spoločnosť Tesco je zásadne proti akejkoľvek propagácii ideológie fašizmu alebo nacizmu, ktoré mali za následok milióny obetí na ľudských životoch.“

Proti stretávaniu sa politickej organizácie na svojom parkovisku sa postavila aj spoločnosť LIDL: „LIDL je prísne apolitická spoločnosť. Kategoricky sa dištancujeme od všetkých politických aktivít, ktorých realizáciu na našich parkoviskách nikdy nepovoľujeme. ĽSNS nás v predmetnej veci neoslovila a z našej strany jej nebolo vydané žiadne povolenie. V prípade, že ĽSNS sa svoj zámer pokúsi zrealizovať, bude z nášho pozemku vykázaná,” uviedol hovorca spoločnosti Tomáš Bezák.

 

BBSK: Všetko zostáva po starom, volí sa 49 krajských poslancov v 13 obvodoch

16. august 2017 - 11:25

V Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) sa počet poslancov, volebných obvodov a sídiel obvodných volebných komisií pre voľby v roku 2017 nemení. Po novembrových voľbách do vyšších územných celkov (VÚC) budú občanov v krajskom parlamente zastupovať 49 poslanci a voliť sa bude v 13 volebných obvodoch, ktoré kopírujú územia okresov kraja. Všetko bude tak ako doteraz. Rozhodli o tom na svojom štvrtkovom zasadnutí (10.8.) poslanci Zastupiteľstva BBSK. O návrhu z dielne predsedu BBSK Mariana Kotlebu na zníženie počtu poslaneckých kresiel už potom nebol dôvod rokovať.

Šéf kraja svojím návrhom na zníženie počtu krajských poslancov v budúcom volebnom období sledoval nielen ušetrenie finančných prostriedkov, ale, ako uviedol, aj zníženie regionálnych rozdielov v zastúpení jednotlivých okresov v parlamente samosprávneho kraja. Podľa jeho návrhu zásadnými úpravami by prešli i počty mandátov pre jednotlivé obvody, pričom v niektorých by klesli a inde sa zvýšili.

Poslanci na poslednom zasadnutí 24. júla mali k tomu výhrady. Neboli proti zníženiu počtu mandátov, ale chceli čas na konštruktívnu diskusiu. Nepáčil sa im nátlak, že majú o tom rozhodovať len tri mesiace pred voľbami do VÚC, keď už by sa pravidlá meniť nemali. Navyše podľa niektorých Kotlebov návrh „trestal“ prevažne tie okresy, kde mala ĽSNS nižšiu podporu vo voľbách do Národnej rady SR, a naopak, posilňoval voličské bašty strany.

Predseda BBSK vtedy svoj návrh z rokovania stiahol a zasadnutie zvolal nadnes, teda len deň pred uplynutím lehoty, dokedy krajské parlamenty musia určiť počet poslancov, volebných obvodov a sídiel obvodných volebných komisií pre voľby v roku 2017.

„Nie každý pokus o zmenu k lepšiemu musí vyjsť. Pokrok je už len v tom, že sme sa so zástupcami súčasných poslaneckých klubov dohodli, že ak tu budeme, tak hneď po voľbách otvoríme túto tému. Budeme hovoriť o tom, ako ešte efektívnejšie nastaviť volebné obvody a počty poslancov. Uznesenie ešte dnes podpíšem a v zmysle zákona vykonáme všetko tak, aby sme dodržali termín vyhlásený predsedom NR SR,“ konštatoval Kotleba.

Hnúšťa: Na Nočnom behu zaznejú piesne INE KAFE i Pala Haberu

14. august 2017 - 15:23

Súčasťou podujatia bude i detský beh, charitatívne podujatie proti rakovine a hudobný koncert.

V piatok, 1. septembra 2017 sa v Hnúšti uskutoční už 4. ročník podujatia Nočný beh Hnúšťa 2017, ktoré organizuje občianske združenie Horná Rimava.

Podujatie odštartuje už popoludní, keď na Námestí J.F. Rimavského začne PMX net Detský beh pre deti všetkých vekových kategórií. „Štartovné na detské preteky je pre všetky deti zdarma a deti sa vďaka podpore firmy PMX net môžu tešiť na občerstvenie, cukrovú vatu, hotdogy a na víťazov čakajú hodnotné vecné ceny,“ povedala pre Echoviny.sk predsedníčka združenia Horná Rimava Marianna Balašková.

Prečítajte si aj: Foto/Video: Na PMX net detskom behu štartovalo vyše 200 detí

Po detských pretekoch opäť vysadnú na rôzne kolesové dopravné prostriedky malí i veľkí, ktorí sa zapoja do podujatia Na kolesách proti rakovine. „Toto podujatie organizujeme v Hnúšti po druhýkrát v spolupráci so združením Nadácia výskum rakoviny. Účastníci symbolickou jazdou podporia myšlienku boja proti rakovine a zakúpením rôznych predmetov budú môcť nadáciu podporiť aj finančne,“ vysvetlila podpredsedníčka Hornej Rimavy Martina Fecková.

Prečítajte si aj: Foto/Video: Hnúšťania šli na kolesách proti rakovine

Hlavným podujatím večera je Nočný beh, ktorý sa pobeží po rovnakej trase, ako minulý rok. „Pôjde o 5 okruhov o dĺžke 900 metrov, aby fanúšikovia mohli vidieť svojich favoritov na trati viackrát. Opäť pôjde o medzinárodný pretek, očakávame pretekárov z Poľska i Čiech,“ informoval hlavný organizátor podujatia Roman Lebeda.

Štartovné na bežecké preteky je 8 eur. Na preteky sa môžete registrovať na mieste hodinu pred pretekom, alebo dopredu online. Každý, kto sa zaregistruje online do 25. augusta, obdrží i pamätné tričko pretekov, každý pretekár obdrží vstupenku na hudobný koncert zdarma.

Pretekári sa môžu na preteky zaregistrovať kliknutím sem.

Prečítajte si aj: Foto/Video: Víťazom Nočného behu v Hnúšti je Poliak Dymitroca

Piatkový športovo – charitatívny deň ukončí hudobný koncert. „Na pódiu vystúpi Vratko Rohoň z kapely INE KAFE so svojou unplugged šou a večer ukončí 2-hodinové vystúpenie skupiny Team Revival, ktorá zahrá všetky hity Paľa Haberu a skupiny Team. Pre mladšie ročníky sme pozvali interpreta ADissa. Vstupné na hudobný koncert v predpredaji bude 8 eur,“ uzavrel pre Echoviny.sk Roman Lebeda.

Presný časový harmonogram zverejníme na Echoviny.sk týždeň pred podujatím.

Predná hora: Múzeum približuje život cára F. Coburga a jeho pôsobenie na Slovensku

14. august 2017 - 8:25

Detaily zo života bulharského cára Ferdinanda Coburga a jeho pôsobenie na Slovensku približuje muzeálna expozícia inštalovaná v priestoroch jeho niekdajšieho poľovníckeho zámku na Prednej Hore v okrese Revúca. Podľa slov Petry Glűcknerovej, referentky marketingu a vzdelávania Odborného liečebného ústavu psychiatrického (OLÚP), n. o., Predná Hora, ktorému zámoček patrí, vzniklo múzeum vďaka ich spolupráci s múzeom vo Svätom Antone.

 

V tomto objekte sa nachádza nová expozícia

„Návštevníkov čaká pútavý výklad o živote a histórii F. Coburga. Prezrieme si spolu sedem miestností a v prípade záujmu je prehliadku možné zavŕšiť premietaním dokumentárneho filmu Panovník prírodovedec,“ priblížila Glűcknerová s tým, že bulharský cár Prednú Horu počas svojho života na Slovensku často navštevoval, keďže sa tam mohol venovať veľkým záľubám – botanike, ornitológii a poľovačke.

V múzeu uvidia návštevníci okrem poľovníckych trofejí napríklad drevené kreslo vyrobené z jedného kusa dreva, v ktorom Coburg rád sedával, ako aj iný autentický dobový nábytok. „Zaujímavosťou je prenosná splachovacia toaleta. Máme však i ukážky jeho herbárov a korešpondencie a veľmi pekná je i expozičná kuchyňa, v ktorej sa zachoval pôvodný sporák,“ doplnila.

Drevený lovecký zámok vznikol vďaka projektu, ktorý si bulharský cár kúpil v roku 1909 na jednej viedenskej poľovníckej výstave. „Na jeho základe si ho dal postaviť a všetky časti boli potom privezené do Muráňa a odtiaľ sem hore na Prednú Horu,“ priblížila referentka s tým, že celý priebeh výstavby je zachytený aj na dobových fotografiách, ktoré návštevníci tiež uvidia v múzeu. „Túto expozíciu ročne navštívi viac ako 600 turistov napriek tomu, že ide len o doplnkovú službu OLÚP a na návštevu je potrebné vopred sa objednať e-mailom alebo telefonicky,“ dodala Glűcknerová.

Okrem poľovníckeho zámku začal v roku 1912 Coburg na Prednej Hore budovať aj svoje zimné sídlo. Nikdy ho však nedokončil a stavba bola dostavaná až v 50. rokoch, keď objekt začal slúžiť ako tuberkulózne sanatórium, a dnes v ňom sídli OLÚP. Pred budovou a v jej okolí sa nachádza zrevitalizovaný park s fontánou, ako aj športovo-rekreačný areál, ktoré sú prístupné verejnosti a ponúkajú možnosť posedenia, oddychu v prírode na okraji Národného parku Muránska planina.

Chýbajúci útulok pre zvieratá sťažuje prácu mestskej polície

12. august 2017 - 8:21

Chýbajúci útulok pre zvieratá v Rimavskej Sobote, ktorý ako posledné okresné mesto na juhu Banskobystrického kraja nemá, sťažuje prácu predovšetkým mestskej polícii. Tá musí odchytené psy umiestňovať v prechodných kotercoch pri svojom sídle v centre mesta. Pre TASR to uviedol náčelník Peter Berecz.

  „Vlani sme odchytili do 80 psov, z toho 50 sme odviezli do útulku vo Fiľakove v okrese Lučenec, keďže sme im nevedeli nájsť nových majiteľov. Niekedy sa však stáva, že musíme čakať aj mesiac, kým tam psa môžeme umiestniť, pretože útulok zvykne byť preplnený,“ priblížil Berecz s tým, že to odčerpáva aj prostriedky z ich rozpočtu. „Za každého umiestneného psa platíme 33 eur. Náklady máme aj s ich prevážaním,“ dodal.
Niektorým psom nájdu policajti nových majiteľov, v poslednom čase je však s tým podľa náčelníka problém. „Ľudia sú veľmi vyberaví a nechcú si ich veľmi osvojovať,“ podotkol. Aj preto dúfa, že sa útulok podarí vybudovať, pretože by im to úplne zmenilo situáciu. „Verím, že potom budeme môcť zlikvidovať naše koterce, keďže sú v centre a boli už sťažnosti na štekanie psov,“ poznamenal.
O psy na polícii sa stará aj jedna pracovníčka na základe dohody o vykonaní práce. „Prichádza síce iba na dve hodiny denne, ale bez nej si to neviem predstaviť. Kŕmi ich, vodí na prechádzky a má na starosti aj očkovanie a čipovanie, bez čoho by nám psy do útulku nezobrali,“ konkretizoval Berecz.
V najbližších rokoch by však útulok v Rimavskej Sobote mohol vzniknúť na základe rozhodnutia poslancov, ktorí chválili spoluprácu s občianskym združením (OZ) Šťastné labky, prevádzkujúcim i spomínaný útulok vo Fiľakove. OZ by malo zariadenie vybudovať a prevádzkovať s podporou mesta.
„Veľa prijatých psíkov je práve z okresu Rimavská Sobota. Pohybujeme sa tu teda dosť často a bolo by to pre nás možno trochu jednoduchšie,“ vysvetlila predsedníčka OZ Beáta Jagošová dôvod, pre ktorý chcú útulok postaviť. Dodala, že jeho kapacita by mala byť zhruba 50 až 60 zvierat, zatiaľ však nie je jasné, či sa príslušná zmluva uzatvorí ešte tohto roku.

Situácia s lykožrútom je kritická, lesníci evidujú rekordné odchyty

10. august 2017 - 7:00

Rekordné odchyty prvej generácie podkôrneho hmyzu zaznamenali v uplynulých týždňoch lesníci štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Populáciu lykožrúta smrekového, ktorý pod kôrou prezimoval vo všetkých vývojových štádiách, nedokázal znížiť ani silný zimný mráz. 

Tohtoročné nízke teploty v apríli a v prvej polovici mája dávali lesníkom nádej, že prvá generácia lykožrúta silná nebude. Po dlhodobom zrážkovom deficite a následných horúčavách atakujúcich historické teploty v druhej polovici mája, začali ale lesníci zaznamenávať rekordné odchyty a situácia v smrekových porastoch sa tak stáva kritickou.

„Odštepný závod Beňuš zaznamenal rekord prvej generácie lykožrúta smrekového, ktorý predstavuje 48.000 kusov tohto lesného škodcu na jeden lapač za obdobie 14 dní. Takmer bežné pritom boli 30-tisícové odchyty,“ hovorí Ivan Špilda z odboru usmerňovania lesníckych činností generálneho riaditeľstva Lesov SR. „Keď si uvedomíme, že 4000 kusov je hranica silného odchytu za jedno rojenie, tak sú tieto čísla naozaj alarmujúce“, dodáva.

Lesy SR pripravujú podľa generálneho riaditeľa Mariana Staníka stratégiu ochrany lesa na nasledujúce roky, ktorá bude zameraná na najúčinnejšie postupy spracovania vetrových a podkôrnikových kalamít v lesoch a následné obranné a ochranné opatrenia.

„Opatrenia sú zamerané na zlepšenie porastovej hygieny asanáciou zvyškov po ťažbe, na inštaláciu technických zariadení na odchyt lykožrúta, takzvaných lapačov a tiež na využívanie odpílených stromov ponechaných v lese, ktoré slúžia ako klasické lapáky,“ uviedol.

Výhoda týchto lapákov je v tom, že predstavujú prirodzený materiál v lese, ktorý lykožrút využíva na založenie ďalšej generácie. Po nakladení vajíčok je napadnutý strom asanovaný, čím sa zamedzuje ďalšiemu vývoju lykožrúta.

Silný nástup odchytov potvrdzuje, že šírenie podkôrnikovej kalamity je tento rok extrémne, a to aj s prispením počasia. Kalamita, ktorú ostáva spracovať, je podľa lesníkov zo štátnych Lesov SR oproti rovnakému obdobiu minulého roka vyššia o 122.000 kubických metrov.

Kurinec: Bazén s vlnobitím chcú začať stavať na jeseň

9. august 2017 - 12:00

Bazén s vlnobitím má byť ďalšou atrakciou, ktorou chce samospráva Rimavskej Soboty zveľadiť svoju rekreačnú oblasť Kurinec, nachádzajúcu sa približne päť kilometrov od mesta. TASR o tom informoval primátor Jozef Šimko s tým, že výstavbu tohto bazéna už pripravujú.

„Už mám človeka, ktorý nám vyhotoví projektovú dokumentáciu a na tom podklade urobíme verejnú obchodnú súťaž. Počítam, že pravdepodobne v jesenných mesiacoch tohto roka začneme stavať,“ konkretizoval Šimko, ktorý už v minulosti pre TASR avizoval, že výstavbu bazéna s vlnobitím by chcel stihnúť do konca aktuálneho volebného obdobia.

Ďalším plánom do budúcnosti je nový geotermálny vrt, nakoľko v súčasnosti kúpalisko vodou zásobuje len jediný, 1022 metrov hlboký vrt s teplotou vody 31 stupňov. Jeho výdatnosť však podľa primátora nie je taká, aby stačil zásobovať geotermálnou vodou prípadné nové bazény v rekreačnej oblasti. Výstavbu bazéna s vlnobitím však neovplyvní, keďže ten má byť naplnený pitnou vodou.

V súčasnosti sa na kurineckom kúpalisku nachádza 25-metrový bazén so studenou vodou a 50-metrový dvojbazén s geotermálnou vodou. Vlani pribudol detský bazén so šmýkačkou, hradom a ďalšími atrakciami. Návštevníkom je v areáli k dispozícii i kemping a na Kurinec z mesta pravidelne premáva turistický vyhliadkový vláčik.

Súťaž Miss Folklór už pozná 11 finalistiek, predvedú kroje i party

8. august 2017 - 9:15

Spojenie krásy, talentu a tradícií je hlavnou myšlienkou tretieho ročníka súťaže Miss Folklór 2017. Z kastingov, ktoré sa uskutočnili na folklórnych festivaloch, vzišla finálová zostava 11 folkloristiek a tú dnes organizátori predstavili na Donovaloch. Práve tam sa 15. septembra uskutoční finále, na rozdiel od uplynulých ročníkov, kedy sa konalo v amfiteátri vo Východnej.

Ako informovala riaditeľka súťaže Barbora Palovičová, bývalá členka umeleckého súboru Lúčnica, medzi 11 finalistkami sú aj tri dievčatá zo srbskej Vojvodiny, ktoré zaujali tradičným tancom, spevom i muzikálnosťou. Vojvodinské Slovenky budú reprezentovať regióny Pančevo, Báčsky Petrovec a Nový Sad. Talentované dievčatá zo Slovenska zase rozmanitosť jednotlivých našich regiónov ako Tekov, Šariš, Liptov, Abov či Horehronie. Predvedú typické kroje, archaické svadobné party, ale i zvyky a tradície.

„Pri zrode myšlienky urobiť Miss Folklór stála moja mama. Keď sme doma sedeli a pozerali záznam zo súťaže tradičnej miss, opýtala sa ma: Prečo u nás nemáme súťaž, ktorá by ukazovala krásne dievčatá, ale folkloristky? “ poznamenala Palovičová.

Pri súťaži Miss Folklór nerozhoduje fyzická krása, ideálne miery 90-60-90 ani výška nad 170 centimetrov či vek, keďže prihlásiť sa mohli dievčatá do 28 rokov. Nemusia byť už aktívne členky folklórnych súborov, stačí, ak nosia folklór stále v srdci a vedia ho odprezentovať spevom, tancom, prípadne ovládaním hudobného nástroja.

Vo finále na Donovaloch diváci neuvidia žiadnu promenádu v plavkách. „Krása ženy a ženskosť sa dá ukázať aj inak než obnaženým telom. Slovenský ženský kroj je na to ako stvorený a ukázalo sa to i na kastingoch. Hneď bolo vidno, či je vzťah dievčat k folklóru úprimný aj tým, ako hrdo sa nesú v krojoch zo svojich alebo príbuzných regiónov,“ dodala Palovičová.

Región Horehronia bude v súťaži reprezentovať 26-ročná Banskobystričanka Ivana Pašovičová, ktorá sa po siedmich rokoch vrátila z austrálskeho Sydney. Kedysi tancovala v detskom súbore Matičiarik.

„Už pred dvomi rokmi som sa na sociálnych sieťach dozvedela o tejto súťaži a zaujalo ma to. V duchu som si priala, že keby som sa ocitla na Slovensku, zúčastnila by som sa. Vo finále budem mať na sebe kroj a svadobnú partu z Bacúcha, kde mi ich ochotne požičali. Kroj, čo mám teraz na sebe, sa nosil ešte pred vojnou,“ priblížila finalistka Ivana.



X