Skip to Content

echoviny.sk

Syndikovať obsah
regionálne spravodajstvo | Regionálne správy | Hnúšťa | Tisovec | Revúca | Klenovec | Hrachovo | Kokava nad Rimavicou
Aktualizácie: pred 2 hod 36 min

Video: Ján Cíger prešiel po stopách Mateja Hrebendu 160 kilometrov

29. august 2016 - 1:01

Približne 160 kilometrov po stopách Mateja Hrebendu, od obce Lipovec pri Martine až po Rimavskú Pílu, prešiel v uplynulých dňoch antikvár Ján Cíger.

Ján Cíger vyráža z Tisovca do Rimavskej Píly

Ako uviedol pre TASR, hlavným zámerom tejto aktivity bolo vzdať poctu človeku, ktorý svojou prácou zanechal hlbokú stopu v literatúre a kultúre Slovenska. „Matej Hrebenda je môj veľký vzor a vo svojom antikvariáte mám zavesený jeho veľký obraz. Bol nevidomý, ale napriek tomuto obrovskému hendikepu sa dokázal vzoprieť osudu. Chodieval medzi ľudí, šíril osvetu a knižky a myslím si, že v tom období, kedy to robil, to bolo pre tento národ veľmi dôležité,“ zdôraznil Cíger.

Na myšlienku vydať sa po Hrebendových stopách prišiel podľa vlastných slov pri študovaní životopisu tohto národného buditeľa. „Zistil som, že jeho matka sa narodila v Lipovci, v dedinke pri Martine. On sa narodil v Rimavskej Píle, a preto som sa rozhodol, že tieto dva body spojím,“ vysvetlil antikvár s tým, že trasa sa mu nezdala krátka, považoval ju však za realizovateľnú. So sebou si vzal podobný vozík s knihami, s akým chodieval po dedinách aj Hrebenda.

Cígerova cesta kopírovala časť trasy, ktorou šiel Hrebenda v roku 1826 z návštevy svojho brata vo Viedni. „Vracal sa vrchom, smerom na Trenčín, až tam ku nám do Turca, kde bol navštíviť rodinu svojej matky. Potom šiel presne touto trasou ako ja, z Lipovca na Mošovce, Turčianske Teplice, Banskú Bystricu, Brezno až na Tisovec a Rimavskú Pílu,“ priblížil antikvár.

Roman Lebeda a Ján Cíger

Ako ďalej spomenul, počas cesty stretával množstvo žičlivých ľudí. „Boli to vytrubujúce autá, boli to kývajúci a usmievajúci sa ľudia. Vyskakovali z áut a fotili sa so mnou, dávali mi potraviny, pivo a pozývali ma na kávu. No a vrcholí to týmto nádherným a nekonečne ľudským prijatím v tejto časti Slovenska, kde Matej Hrebenda prežil svoj život,“ dodal antikvár s tým, že budúci rok by možno prešiel inú národovcovu trasu a nevylúčil, že to bude napríklad aj formou štafety.

V Tisovci sa tesne pred koncom jeho cesty sa okrem primátora Petra Mináča a kultúrnych pracovníkov Michala Stejskala a Martina Pliešovského, stretol s Cígerom aj Roman Lebeda, viceprimátor mesta Hnúšťa, ktorého miestnou časťou je dnes dedina Hačava. V nej známy kolportér kníh prežil veľkú časť života a jeho pôsobenie pripomína pamätník v jej centre. „Na Mateja Hrebendu sme veľmi hrdí. Vítame preto túto aktivitu Jána Cígera a sme radi, že zavítal do nášho regiónu,“ uviedol Lebeda, ktorý ho privítal aj ako zástupca občianskeho združenia Horná Rimava, ktoré tento rok vydalo reedíciu knihy Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. „Daroval som mu niekoľko výtlačkov, aby ich porozdával ľuďom, ktorí mu pomohli na jeho ceste,“ zakončil viceprimátor.

 

Z prameňov v R. Brezove zlodeji kradnú ventily i krytinu

27. august 2016 - 0:34

Krádeže a vandalizmus patria medzi hlavné problémy, ktoré v súvislosti s revitalizáciou miestnych minerálnych prameňov rieši samospráva obce Rimavské Brezovo v okrese Rimavská Sobota. Pre TASR to uviedol starosta Marián Šivara, podľa ktorého sú tieto negatívne javy veľmi časté.

Keďže tamojšie minerálne pramene, miestnymi nazývané aj šťavica, sú menej výdatné, ich súčasťou sú zásobníky, v ktorých sa voda hromadí a ľudia ju následne môžu čerpať cez výpust s kohútikom. „Bohužiaľ, práve tieto ventily nám kradnú, hoci stoja len pár eur,“ konštatoval starosta s tým, že na jednom z prameňov bol ventil pripevnený na kovovej rúre, takže zlodej si musel priniesť aj kľúč, ktorým ho odmontoval. „Pri druhom prameni sú však už použité plastové rúrky a z nich sa dá ventil s trochou námahy odkrútiť aj rukou,“ dodal Šivara, podľa ktorého sa v minulosti okrem krádeží stretli aj s poškodením týchto kohútikov.

Presný počet ukradnutých a poškodených ventilov starosta podľa vlastných slov už ani neráta, obec však do roka musí kúpiť priemerne dva až tri nové. „Mnohokrát sa však o zmiznutí kohútika ani nedozvieme. Viacerí ľudia, ktorí chodia na šťavicu pravidelne, totiž neváhajú obetovať pár eur a ak zistia chýbajúci ventil, kúpia nový a sami ho aj namontujú,“ vyzdvihol ich ochotu Šivara.

Vodovodné kohútiky však v súvislosti s prameňmi nie sú jediným cieľom “dlhoprstých”. „Vlani sme pri čistení jedného z prameňov zistili, že niekto z prístreška, ktorý ho prekrýva, ukradol strešnú krytinu. Kanadský šindeľ zmizol z celej jednej polovice strechy,“ priblížil starosta, podľa ktorého týmto spôsobom zlodeji neokrádajú iba obec. „Kradnú to vlastne všetkým ľuďom, ktorí šťavicu využívajú,“ zdôraznil.

V katastri Rimavského Brezova sa nachádzajú celkovo tri minerálne pramene. V minulosti bol najviac využívaný prameň Štiavnik, ktorý je však ťažšie dostupný a od asfaltovej cesty k nemu trvá prístup lesnými cestičkami približne 20 minút. Vlani obec vďaka grantu z Programu obnovy dediny upravila okolie a vybudovala altánok pri druhom prameni, nazývanom Divá kyslá. Tretí prameň, Radička, chce samospráva zrevitalizovať v budúcnosti a všetky pramene plánuje spojiť turistickým náučným chodníkom.

Kokava n.R.: Deti sa v tvorivej dielni zdokonaľovali v úlohe primáša

26. august 2016 - 0:33

Zdokonaľovať deti v úlohe primášov ľudových hudieb bolo zameraním tvorivej dielne Primášikovia, ktorá sa konala pri obci Kokava nad Rimavicou v okrese Poltár. Zorganizovalo ju Národné osvetové centrum (NOS) v spolupráci s občianskym združením Rodon Klenovec, Gemersko-malohontským osvetovým strediskom (GMOS) z R. Soboty a Miestnym kultúrnym strediskom v Klenovci.

„Toto podujatie je trochu iné ako tvorivá dielňa Muzičky, ktorú tiež organizujeme. Tam totiž hrávajú celé detské ľudové hudby a tu je to intenzívne zamerané len na úlohu primáša,“ objasnila Stanislava Zvarová z GMOS. Aktuálneho ročníka Primášikov sa podľa nej zúčastnilo 15 detí z celého Slovenska a po druhýkrát mali aj účastníčku, ktorá je zahraničnou Slovenskou žijúcou v Spojených štátoch amerických. „Deti môžu prísť maximálne na tri ročníky. Je to z dôvodu, aby sa na našich tvorivých dielňach mohlo vystriedať čo najviac účastníkov,“ dodala.

Po odbornej stránke sa malým muzikantom venovali traja lektori, pričom každý z nich vyučoval skladby z iného hudobného regiónu. „Tohto roku sme tu boli dvaja slovenskí lektori a vyučovali sme ľudovú hudbu i variačnú techniku primášov z Podpoľania, Liptova a východného Slovenska. Tretí lektor bol z Maďarska a učil skladby z rumunského regiónu Sedmohradsko,“ priblížil Martin Noga, odborný pracovník pre folklorizmus z NOS.

Tvorivá dielňa Primášikovia vyvrcholila verejným koncertom v Rimavskej Bani. Bol súčasťou Stretnutia rodákov obce a predstavilo sa na ňom všetkých 15 účastníkov.

Mestské múzeum v Jelšave približuje dejiny mesta i remesiel

25. august 2016 - 9:47

Dejiny historického mestečka Jelšava v okrese Revúca a jeho blízkeho okolia približuje tamojšie mestské múzeum, ktoré bolo v roku 2011 zriadené v budove niekdajšieho meštianskeho domu na Námestí republiky. Keďže múzeum vzniklo len pred piatimi rokmi, podľa slov jeho riaditeľky Tatiany Strelkovej svoj zbierkový fond ešte len začína budovať.

Mestské múzeum Jelšava

„V našom múzeu nájdu návštevníci predmety, ktoré tvoria etnografický, historický a numizmatický fond. Uložené sú v dvoch miestnostiach. V prvej je prezentovaná história Jelšavy všeobecne a v druhej je priblížená jej remeselnícka minulosť. Začíname budovať aj expozíciu baníctva, ktoré tvorilo základ mestečka a ktorému vďačí za svoj vznik,“ uviedla Strelková.

Múzeum na expozičné účely využíva aj zrekonštruovanú povalu svojej budovy, ktorá je podľa riaditeľky ideálnym miestom na prezentáciu historických predmetov a krátkodobé výstavy. Súčasťou jeho areálu je tiež záhrada, v ktorej sa konajú rôzne podujatia, napríklad tvorivé dielne.

„K zlatým obdobiam Jelšavy patrí 17. a 18. storočie, kedy bola jedným z centier remeselníctva, ktoré predstavovalo hospodársky rozvoj na Gemeri. K najvýznamnejším miestnym remeslám patrilo zvonkárstvo, ktoré vzniklo špecializáciou a oddelením od kováčskeho remesla. Jelšavské zvonce mali taký zvuk, že sa vyvážali nielen do Európy, ale aj do sveta,“ priblížila Strelková, podľa ktorej sa zachoval doklad o tom, že v Jelšave sa vyrábali zvonce i pre ťavy.

Dodala, že v súčasnosti už v meste táto remeselná výroba nie je živá, ale potomok pastiera, ktorý chodieval v 60. rokoch 20. storočia kupovať zvonce k poslednému jelšavskému zvonkárovi, ich prezentuje na výstavách na Slovensku i v zahraničí.

Ďalším typickým jelšavským remeslom bolo gubárstvo. „Sme radi, že sa nám podarilo získať najviac originálnych predmetov práve z tejto oblasti. V múzeu máme zachované gubárske krosná, gubárske koleso či cechovú knihu s pečaťou, ktorú nám darovali potomkovia miestnych gubárov,“ zakončila riaditeľka.

Súčasťou Nočného behu bude i charitatívna akcia proti rakovine

24. august 2016 - 7:13

Tradičný Nočný beh mesta Hnúšťa, ktorý sa koná už po tretí raz, rozšírili v tomto roku organizátori aj o podujatie Na kolesách proti rakovine, ktoré sa koná 2. septembra. Boj proti tejto zákernej chorobe môžu jeho návštevníci podporiť symbolickou jazdou na akýchkoľvek kolieskových približovadlách, napríklad bicykloch, kolobežkách, trojkolkách, ale aj na invalidných vozíkoch či dokonca na fúrikoch alebo kancelárskych stoličkách.
“Najjednoduchšie bolo pre nás spojiť túto charitatívnu akciu s iným podujatím, na ktoré už máme zabezpečené pódium, ozvučenie, hudobné skupiny a teda nás to nebude stáť nič navyše. Pretože aj keď ide o charitu, nájsť sponzorov v našej doline je veľmi ťažké,” uviedol pre TASR viceprimátor mesta a hlavný organizátor podujatia Roman Lebeda, podľa ktorého ľudia môžu prísť na akciu s vlastnými kolesovými prostriedkami. “Ak žiaden nemajú, môžu využiť bicykle, ktoré budú pripravené na mieste,” dodal.

Súčasťou podujatia bude peňažná zbierka pre Nadáciu Výskum rakoviny (NVR) na zakúpenie dvoch prístrojov, ktoré pomôžu v boji s onkologickými chorobami. “Ide o systém na produkciu ultračistej vody pre náročné kritické laboratórne aplikácie a identifikačný systém nádorových vzoriek a zariadení s využitím 1D a 2D kódov. Podporovatelia môžu za svoj príspevok získať zelené tričko nádeje s logom kampane Na kolesách proti rakovine, alebo zelenú šiltovku, náramok či odznak,” dodal Ján Juráš z NVR.

Okrem charitatívnej akcie je novinkou tohtoročného Nočného behu mesta Hnúšťa aj I. ročník Detského behu. “V roku 2014 sa na úvodnom ročníku podujatia zúčastnilo 81 bežcov. Minulý rok ich bolo 122, v tomto roku ich očakávame približne sto. Trať pretekov má len 4500 metrov, aby bola zvládnuteľná aj pre príležitostných športovcov. Naším cieľom nie je lámať rekordy, ale pritiahnuť čo najviac ľudí z regiónu k športovaniu,” doplnil Lebeda s tým, že celú akciu ukončí večerný hudobný koncert.

Turci po 460 rokoch opäť “vtrhnú” do Jelšavy

23. august 2016 - 16:09

Brány coburgovského kaštieľa v Jelšave sa po ruku opäť otvoria širokej verejnosti. Stane sa tak 26. a 27. augusta počas podujatia Turci v Jelšave, ktorého hlavným zámerom je pripomenúť si 460. výročie prepadnutia mesta bojovníkmi Osmanskej ríše a uctiť si pamiatku predkov, ktorí padli pri jeho obrane.

„Turci do Jelšavy vtrhli v roku 1556. Mesto vyplienili a následne aj zapálili. Počas požiaru zhorelo 180 domov, pri obrane padlo 452 občanov a 400 ich bolo zajatých a odvlečených,“ priblížila historické súvislosti koordinátorka pamiatkovej obnovy kaštieľa Viera Kozárová.

Piatkový program podujatia sa začne o 18.00 h slávnostným príhovorom primátora Milana Kolesára. „Následne jelšavská rodáčka Eva Wilson predstaví svoju novú knihu Turci v Jelšave. Prostredníctvom šiestich poviedok zachytáva dôležité dejinné udalosti, ktoré ovplyvnili vývin a existenciu mesta v pohnutých časoch,“ uviedla Kozárová s tým, že po zotmení sa bude na nádvorí kaštieľa premietať.

„Začneme filmovou rozprávkou Ako baník k zlatu prišiel, nasledovať bude dokumentárny film Pavla Dvořáka, ktorý divákom priblíži dejinné udalosti v Uhorsku v čase bojov s Osmanskou ríšou. Poslednou snímkou večera bude komédia Sebechlebskí hudci,“ dodala.

Atmosféru osmansko-uhorských bojov prinesie sobotňajší program, ktorý štartuje o 11.00 h. „Okrem janičiarov v podaní zoskupenia veselých šermiarov Cassanova z Banskej Bystrice sa na nádvorí predstavia i skupiny Fringia a Defensores, ktoré prostredníctvom scénok a rôznych vstupov priblížia život v bojových táboroch oboch strán. Počas celého podujatia nás budú sprevádzať hudobné vystúpenia súboru Musicantica Slovaca. Návštevníci uvidia i jazdecké vystúpenie husára, ktorý v plnom cvale predvedie umenie streľby na cieľ,“ avizovala koordinátorka.

Ako ďalej spomenula, v podvečer sa záhrada kaštieľa a jeho obranné múry stanú centrom boja o Jelšavu. „Brániť nás budú uhorskí bojovníci, pričom cvengot šablí a mečov bude sprevádzaný aj paľbou zo strelných zbraní,“ načrtla Kozárová a doplnila, že atmosféru v závere dňa dotvoria brušné tanečnice i vystúpenie fakíra.

Organizátori pripravili sprievodný program aj pre deti, ktoré budú mať k dispozícii historický kolotoč, rôzne dobové hry, tvorivé dielne a strelnicu pre malých i veľkých. „Náročnejší návštevníci si tiež prídu na svoje, sú pripravené prednášky spojené s predajom publikácii s protitureckou tematikou z pera Miroslava Eliáša. Počas podujatia nebude núdza ani o nápoje a tradičné i dobové jedlá,“ zakončila koordinátorka s tým, že viac informácií nájdu návštevníci na stránke jelsava.sk.

Pri obci Rimavské Brezovo sa nachádzajú tri minerálne pramene

22. august 2016 - 8:21

Tromi minerálnymi prameňmi, nachádzajúcimi sa v katastri obce, sa môže pochváliť Rimavské Brezovo v okrese Rimavská Sobota. Ich okolie samospráva postupne upravuje a podľa slov starostu Mariána Šivaru v budúcnosti plánuje využiť ich turistický potenciál.

 

“Prvý a najznámejší prameň, ktorý bol aj v minulosti najviac navštevovaný, sa nazýva Štiavnik. Keď som tam chodieval ešte ako chlapec, tak už vtedy tam stál betónový základ so studňou. V súčasnosti sú tam vybudované aj dva prístrešky, jeden prekrýva prameň a pri ňom je postavený altánok na odpočinutie pre ľudí,” priblížil starosta.

Určitou nevýhodou tohto minerálneho prameňa je jeho ťažšia prístupnosť, keďže sa nachádza v lesnej kotline a od asfaltovej cesty k nemu vedú iba lesné cestičky. “Pešo cez horu trvá cesta k nemu približne 20 minút. Ľudia ho však v minulosti intenzívne využívali, keďže v obchodoch nebol taký výber minerálnych vôd a celkovo sa žilo skromnejšie,” dodal Šivara.

Pokračoval, že ďalšie pramene boli predtým menej využívané a neboli také známe. Sú však prístupnejšie, pretože sa nachádzajú priamo pri ceste smerom na neďalekú obec Kyjatice. “Nižšie položený prameň sa nazýva Divá kyslá alebo aj Cigánka. Minulý rok sme ho vďaka Programu obnovy dediny zrekonštruovali. Dostali sme naň 3500 eur a projekt spolufinancovala aj obec,” načrtol starosta, podľa ktorého sa na tomto mieste pôvodne nachádzal iba samotný prameň vyložený skalami, bez akéhokoľvek zázemia. Samospráva však prameň vyčistila od nánosov, upravila okolie a vybudovala aj altánok.

Posledný prameň leží pri tej istej ceste smerom na Kyjatice, je však situovaný vyššie. “Volá sa Radička a vyviera na dvoch miestach, pričom na jednom z nich je zachytený do betónových skruží. Vlani sme aj naň podali projekt, ale, bohužiaľ, nám neprešiel, takže tohto roku sa o to pokúsime znova,” avizoval Šivara.

Minerálne pramene pri Rimavskom Brezove, ktorých vodu miestni ľudia nazývajú šťavicou, sú výrazne železité. Podľa starostu sa traduje, že ich voda je výborná pri žalúdočných problémoch a podpore trávenia. “Navyše viacerí ľudia, ktorí mali problém s nedostatkom železa v krvi, mi potvrdili, že vďaka pitiu našej šťavice sa im jeho hladina upravila,” povedal starosta, podľa ktorého obec všetky tri pramene pravidelne čistí a dezinfikuje. “Napríklad hubárom, ktorí využívajú lesy v našom okolí, dobre padne napiť sa čerstvej minerálnej vody a osviežiť sa,” doplnil.

Všetky tri pramene plánuje samospráva prepojiť náučným turistickým chodníkom. “Turistický ruch sa v súčasnom období dosť rozmáha a my tu máme aj iné atrakcie, ktoré by ľudí mohli zaujímať,” uviedol na margo tohto zámeru Šivara s tým, že už teraz šťavicu využívajú nielen domáci, ale aj návštevníci z okolia. “Chodia hlavne k prameňu Divá kyslá, ktorý je priamo pri ceste a možno tam zaparkovať. Jediným nedostatkom je jeho menšia výdatnosť,” zakončil.

Múzeum v R. Sobote predstavuje hlinu ako jeden z najstarších materiálov

21. august 2016 - 11:41

Hlinu ako jeden z najstarších materiálov, ktorá okrem iného v minulosti v regióne Gemer-Malohont podnietila vznik hrnčiarstva, predstavila pripravovaná výstava s názvom Fenomén Gemer, retrospektíva. Otvorili ju vo štvrtok 11. augusta v priestoroch Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote a jeho návštevníci si ju budú môcť prezrieť do 30. septembra.

Gemersko – malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

„Výstava prináša prostredníctvom veľkoformátových fotografií výsledky prác účastníkov keramického sympózia Fenomén Gemer, ktoré reflektuje minulosť a súčasnosť využitia hliny a oživuje zabudnutú slávu hrnčiarstva v súčasnom, modernom ponímaní,“ informovala PR referentka GMM Martina Mareková s tým, že ide o zhrnutie doterajších ročníkov tohto podujatia, ktoré sa konali v rokoch 2009, 2011, 2013 a 2015. „Pripravuje sa aj vydanie katalógu, ktorý verejnosti jeho tvorcovia predstavia v závere výstavy,“ dodala.

Zámerom sympózia je podľa nej vytvorenie priestoru pre tvorbu mladých výtvarníkov v regiónoch Gemer-Malohont a Novohrad, ktoré sú na Slovensku známe bohatými náleziskami keramických ílov. „Účastníci sa svojimi prácami snažia oživiť zabudnutú slávu tunajšieho hrnčiarstva a ukázať ľuďom, že miestne ložiská majú ešte stále dostatok materiálu na tvorbu,“ uviedla Mareková.

Sympózia Fenomén Gemer sa zúčastňujú výtvarníci a študenti so zameraním na keramiku zo Slovenska i zahraničia, napríklad z Českej republiky, Poľska, Nemecka, Anglicka či Ukrajiny. Podujatie sa koná každý druhý rok, jeho organizátorom je Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, občianske združenie kRaj a GMM.

Šamotka predala medziročne o desatinu menej kameninových súdkov

18. august 2016 - 0:12

Slovenský výrobca kameninových súdkov, výrobné družstvo (v.d.) Šamotka Hrnčiarske Zalužany, predal vlani medziročne asi o 10 % menej svojich výrobkov. Vtedy našlo svoj odbyt približne 25.000 súdkov.

Družstvo ešte krátko po vypuknutí finančnej krízy predávalo okolo 30.000 kusov súdkov ročne. Pred štyrmi rokmi však nastal prepad a spoločnosť sa snažila zreštartovať predaj.

Šamotke by pre zlepšenie predaja veľmi pomohla investícia do zvýšenia energetickej efektívnosti výroby, ktorá by v konečnom dôsledku znížila ceny výrobkov. Ich žiadosť o nenávratný finančný príspevok z eurofondov na projekt s názvom Šamotka tradične, ekologicky a efektívne v hodnote 200.000 eur ale nezískala podporu. V projekte sa počítalo so zachytávaním odpadového tepla a s jeho prinavracaním do výroby. Staré jednovzduchové horáky by vymenili za oveľa efektívnejšie, dvojvzduchové. Firma by takto ušetrila až polovicu nákladov na plyn. Aktuálne sa snaží získať prostriedky z akčného plánu pre okresy z najvyššou nezamestnanosťou.

Družstvo vyrába kameninové súdky od svojho založenia v roku 1950. V júni 2011 pritom vyrobilo jubilejný 1,5-miliónty súdok a vlani sa toto číslo dostalo už cez hranicu 1,6 milióna.

Ako TASR povedal predseda predstavenstva v.d. Ján Národa, kameninové súdky na kapustu tvorili vlani asi 90 % predaja družstva, zvyšok predstavuje iný sortiment, napríklad keramické kvetináče či pekáče na husi, ale aj malé záhradné krby a nádoby na skladovanie potravín.

Približne 27 % výroby predáva družstvo v zahraničí, predovšetkým v Českej republike a v Maďarsku. Vlani sa im podarilo predať časť výroby aj v Írsku a na Novom Zélande.

Podľa Národu ambíciou je trhy ešte rozšíriť a ponúknuť odberateľom za hranicou ešte širší sortiment. S vlastným rozšírením však v blízkej budúcnosti nepočítajú.

Kríza v uplynulých rokoch však pre družstvo nepriniesla až také výpadky ako v iných odvetviach. Tento špecifický sortiment sa im darilo predávať aj preto, že ekonomika a šetrenie prinavrátili ľudí k domácemu spracovaniu zeleniny a súdky na jej zhodnotenie tak išli pomerne dobre na odbyt. Ľudia, najmä na vidieku, sú totiž dlhodobo naučení spracovávať plody polí a záhrad doma. Navyše, zelenina z trhov či hypermarketov bola drahá a nemala tú správnu chuť.

Družstvo v čase najväčšej slávy, koncom 80. rokov uplynulého storočia, zamestnávalo asi 150 pracovníkov. Dnes ich zamestnáva 28.

Muránsky hrad počas tejto sezóny obnovovali aj dobrovoľníci

16. august 2016 - 0:11

Do obnovy Muránskeho hradu v okrese Revúca sa počas tohtoročnej sezóny v organizovanej forme zapojili aj dobrovoľníci. Ako TASR informoval koordinátor pamiatkovej obnovy hradu Kamil Nováčik, záchranných prác sa počas celodennej brigády zúčastnilo osem ľudí z rôznych regiónov Slovenska, ktorí prišli na Muráň pomôcť bez nároku na odmenu.

„Pomáhali nám s odstraňovaním koreňov a hlavne s dopravou stavebného materiálu, čiže s vyberaním kameňov, ktorých máme v súčasnosti už nedostatok, pretože murujeme pomerne veľké plochy na Hlavnej veži. Chýbajú nám predovšetkým kamene, ktoré sú potrebné do lícových strán a musia mať určité proporcie,“ priblížil Nováčik a dodal, že dobrovoľníci sa pod odborným dohľadom zapojili aj priamo do murovania tradičnou metódou za použitia vápennej malty.

Pri práci dobrovoľníci využívali aj takzvaný ‘klčovrátok’, drevené zariadenie na vytrhávanie koreňov a dvíhanie kameňov. Zhotovil ho Dezider Dorka z Muráňa, jeden z bývalých pracovníkov, ktorí opravovali hrad v predchádzajúcich rokoch. „Uvažoval som, ako si uľahčiť náročné vyťahovanie koreňov. Po práci som si teda z dreva vyrobil akési navíjacie zariadenie, ktoré som pripevnil na strom a za pomoci lana som korene oveľa ľahšie vytrhával zo zeme ,“ načrtol Dorka, ktorý sa aktuálnej brigády takisto zúčastnil ako dobrovoľník.

Neskôr však pracoval v časti hradu, kde nebol vhodný strom, preto vyrobil ešte dve verzie svojho zariadenia, ktoré už nepotrebovali takého upevnenie. „Nejaký priamy vzor alebo predlohu som pri výrobe tohto stroja nemal. Intenzívne sa však zaujímam o históriu a čítal som aj o rôznych rumpáloch i stavebných strojoch zo stredoveku, takže je možné, že ma to nejako podvedome inšpirovalo,“ vysvetlil Dorka.

Najmladším z dobrovoľníkov bol 12-ročný Michal Beník z obce Sušany v Poltárskom okrese. „Práca nám šla celkom rýchlo. Najviac sa mi páčilo hľadanie a nosenie kameňov, keď sme vytvorili živú reťaz. Celkovo mám z hradu pekné zážitky a dobrý pocit,“ uviedol pre TASR.

Na Muráni podľa koordinátora však v istej forme existuje dobrovoľníctvo už niekoľko posledných rokov. „S vynášaním piesku a vápna nám cez autom neprístupný úsek pod hradom výdatne pomáhajú návštevníci. Odhadom počas celej sezóny vynesú asi 40 až 50 percent celkového objemu tohto stavebného materiálu,“ uviedol Nováčik.

Okrem dobrovoľníkov pri obnove a záchranných prácach na hrade Muráň počas celej sezóny pracuje 18 nezamestnaných z obce. Prácu získali vďaka finančnej podpore vo výške 28.000 eur od ministerstva kultúry prostredníctvom programu Obnovme si svoj dom, podprogram 1.4 – Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva. Aj počas tohto roka sa podľa Nováčika prioritne zameriavajú predovšetkým na miesta akútne vyžadujúce zásah.



X