Navigácia

Výber jazyka

Obsah

HNÚŠŤANSKÍ SOKOLI


V období prvej Česko-Slovenskej republiky sa v rámci organizovanej telovýchovy zakladali tzv. sokolské obce, v tomto prípade Česko-slovenská obec sokolská, ktorej zakladateľom v Česku bol Dr. Miroslav Tyrš. Sokolské obce združovali športuchtivých mládežníkov, stavali si ihriská – sokolské záhrady, telocvične – sokolovne a schádzavali sa na „Sokolských zletoch“. V samej podstate sa jednalo o bývalé, a nám viac známe, spartakiády. Ani Hnúšťa nebola výnimkou a hneď po vzniku novej republiky sa tu vytvorila sokolská obec. (Viď foto č.1: Hnúšťanskí sokoli na Sokolskom zlete v Prahe v roku 1920, na nej čiarka ukazuje na mamu uja Ferka a Ota Broža).

HNÚŠŤANSKÍ SOKOLI


Sokolská záhrada bola medzi železničnou traťou a Rimavou, tam, kde dnes je plocha bývalého uhľoskladu p. Dirbáka. Mala dĺžku cca 80 metrov s 2 m širokou bežeckou, ľahkoatletickou dráhou.
V strede bolo cvičisko, ktoré slúžilo aj ako volejbalové hrisko. Južným smerom bolo vyvýšené javisko, kde sa sokolské zlety a telovýchovné akadémie konali. Od trate v svahu bolo hľadisko a v rohu pri Rimave stála malá drevená prezliekáreň. Plocha bola osvetlená dvomi žiarovkami. Cvičisko v zime slúžilo ako klzisko. Ľad robieval za pomoci detí hlavne z Bátorove kúta a detí od elektrárne pán František Chadalík a aj Vojtech Kolesár – Špringer.
Že boli Hnúšťania v sokole aktívni, svedčia aj riadky z časopisu „Detvan-vestník sokolskej župy Pohronskej“, kde sú uvedení a odfotení účastníci cvičiteľského kurzu v Banskej Bystrici v dňoch 26.- 31. marca 1934 a to menovite Jozef Sudor, Vojtech Kolesár, Štefan Šproch a Dezider Schaller.

Účasť na sokolských akciách bola ostro sledovaná. Napríklad v štvrtom čísle Detvana z roku 1934 sa dozvedáme: „ Sjazd cvičiteľstva sokolskej župy Pohronskej Detvan konal sa dňa 11. februára vo Zvolene. Prítomných bolo 32 bratov z 25 jednôt a 24 setry z 22 jednôt. U mužov bola omlúvená Dobšiná. U žien omlúvená Dobšiná a Radvaň, neomlúvené Brezno a Hnúšťa. Hoci účasť bola dobrá, preca len neprítomnosť niektorých náčelníkov a náčelníc zasluhuje pokarhania. Pretože valný sjazd cvičiteľských sborov je len raz do roka, nemajú byť absencie a omluvy, naopak, jednoty majú vyslať za nemocných bratov a sestry, zástupcov.“ Tieto časopisy našiel v roku 1939 a zachoval ujo Ferko Brož, v už spomínanej drevenej prezliekárni v sokolskej záhrade.
 

HNÚŠŤANSKÍ SOKOLI

 

Na druhej fotografii môžeme vidieť takmer kompletnú hnúšťanskú obec sokolskú. Sokolov takto dovedna zorganizoval František Chadalík v jedno nedeľné popoludnie (predpokladám, že cca v roku 1928), ktorý sa ale na fotografii nenachádza. Tú však urobil fotograf Ján Varga z Tisovca. Pán Chadalík, elektrikár českej národnosti, bol dušou celého Sokola a cvičiteľom ženských a mužských kategórií. Umrel 17. marca 1947 a pochovaný je v Hnúšti.
V hornom rade z prava do ľava sa nachádzajú: Mareš (cestmajster), Schön (železnica), Pasiar (poštár), Lajo Brezňan, Jožko Reptiš, Seitz (zubár – Randuškove zať), Ondro Jablonský (cvičiteľ), Schaller (klampiar), Kopecký (železnica), Andor Lihíni a Fero Jakušovský.
V druhom rade z prava: Laco Maďar, Pauko (obecný zriadenec), Anča Tóbiková, Milka Javorová-Balážiková, Páleníková, Uľka Striežovská-Čomová, Eštóková, Giza Randušková-Seitzová, Ďula Benko (z Bátorove kúta), Vasmút (železnica), Jáchym (železnica).
V treťom rade z prava: Števo Šproch-Bochnica, Štefan Pasiar (profesor – pozn. autora), Miro Schön, Štefan Jakabšic, Randuška, Janko Tóbik (od Kollárov), Eugen Bortel, Ondrej Javor-Selčan, Zolo Kolesár (Daňov-krčmárov syn), neidentifikovaný chlapec, Janko Kolesár (notár), Ondrej Sudor-Hunko.
V štvrtom radez prava: ženy v civile-Ema Randušková-Novotná, Müllerová (žandárova žena), Bálintová-Ferdová, Irma Lihánich, Milka Kolesárová-Borzo, Ema Randušková-Šajnohová, Margita Karkušová-Reptišová, Málika Kolesárová-Borzo, Milka Kováčová, Tóbiková, Kopecká, Marešová a Blechová (manželky zamestnancov ČSD – českej národnosti).
V piatom rade z prava: Paľo Pasiar (farár), neidentifikovaná, Ulinka Tóbikove (Tisovských), Milka Kolesárová-Sojková (z ponad mlyna), Tóbikove (vydatá za farára Póštu), Iduška Fiľová, 3 Sládekove dievčatá (bývalého žandára), Boženka Benedekove, Jablonská-Kordošová, Anča Migalcová-Šprochová, Milka Lihániová (vydatá za Deža Gašpara), Milka Karkušová, neidentifikovaná.
V najspodnejšom rade: neidentifikovaný, Mišo Kolesár-Borzo, Ondro Šproch-Bochnica, Pišta Striežovský, bratia Schönovci (s chlapčokom), Jano Randuška ( s chlapčokom), Lajo Eštók, Števo Benedek, Otokar Brož, František Brož, neznáme dievča, Maňa Migaľová-Gádžo, Iro Takáč.
 

HnÚŠŤANSKÍ SOKOLI

Na ďalšej vzácnej fotografii je zachytené vystúpenie žien v Sokolskej záhrade. Naši sokoli sa zúčastnili všetkých Sokolských zletov v Prahe. Ešte aj v roku 1938, desiateho všesokolského zletu. Svedčí o tom pozdrav, ktorý zaslal Zdeno Chudý, syn poštmajstra v Hnúšti s nasledovným znením: „Prijmite pozdrav zo zletu. Mám si tu oči nahať, neviem na čo sa mám skorej pozerať. To pivo, to sa tu pije ako voda. Počkajte, veď vám budem rozprávať. Všade hudba až mi hlava brní. Juhoslovanské a americké dievčatá sú krásne. Píšem otcovi na chrbte, tak neviem, či to prečítate.“
Po tomto zlete bola organizácia na jeseň roku 1938 úradne zlikvidovaná. Hnúšťanskí sokoli si naposledy sokolské uniformy obliekli na pohrebe Františka Chadalíka, ktorí robili čestnú stráž.
 

HNÚŠŤANSKÍ SOKOLI


Na fotografii z roku 1947 zľava: Iro Takáč, Zdeno Galát, Števo Kamaráš so synom, Jano Krnavec, Rudo Randuška, Števo Ginis a Ondrej Mokren.

Fotografie z archívu autora.
Martin Pliešovský