Navigácia

Výber jazyka

Obsah

Pred 35. rokmi Hnúšťa obnovila používanie mestského erbu

Hlbšiu štúdiu o pečati a erbe Hnúšte uverejnil v treťom čísle Obzora Gemera z roku 1972, vtedy ešte poslucháč Filozofickej fakulty UK v Bratislave, kokavský rodák, historik Leon Sokolovský.

Erb mestaPečate na listinách mali v minulosti veľkú právnu silu. Úradný dokument bol považovaný za právoplatný až vtedy, keď na ňom bol odtalčok pečate obce. Táto mohla byť privesená alebo pritlačená. Obecné pečate Hnúšte sú na listinách až do druhej polovice 18. storočia s clonou. Obecné pečatidlo mal vo svojej úschove richtár vo vzvláštnej truhlici, ktorá patrila k znakom richtárskej hodnosti. Vzhľadom na chudobnú produkciu obecnej kancelárie sa zachovali v archívoch iba zlomky. Tieto sa nachádzajú v v archíve hodejovsko-hnúšťanskej vetvy Kubínyiovcov a v archíve Dištriktu malohontského. Podobne ako v centre heraldiky stoja erby, v centre vexilológie stoja vlajky a zástavy, tak v centre sigilografie či sfragistiky stoja pečate a pečiatky. Posledné dva pojmy sú synonymami. Tradične sa sigilografia radí do okruhu tzv. pomocných historických vied, ktoré majú pomôcť porozumieť tomuto druhu historických prameňov. Väčšina hnúšťanských pečatí má okrúhly tvar. V medzikruží je kruhopis s názvom obce. V strede kruhu pečatného poľa je znak Hnúšte. Pečatidlá, ktorými boli zhotovované odtlačky mali relatívne hlboký reliéf, ale neodborné pečatenie zapríčinilo, že všetky sú málo čitateľné. Najviac listín sa zachovalo z rokov 1676 až 1785. Najstaršia pečať Hnúšte sa nachádza na listine z roku 1676 v kruhopise s nápisom SIGILLVM*PAGI*HNVST*1657. Letopočet datuje vznik pečatidla a v obraze, v združenom erbe máme štiepený štít v ľavej polovici dvakrát delený a v pravej polovici je umiestnený mesiac a ostrocípa šesťramenná hviezda (nie Davidova - rovnoramenná!). Mesto má svoj znak, vlajku i pečať zaregistrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod číslom H-4/1991 a jeho používanie upravuje Všeobecne záväzným nariadením č.73/2007. Mesto pristúpilo k obnove používania historicky najstaršieho a heraldicky najsprávnejšieho erbu práve pred 35. rokmi. Pri tejto príležitosti vydalo pamätnú plaketu zo sivého kovu o priemere 60 mm +- 0,5 mm a hrúbkou 2,5 mm +- 0,5 mm pri navýšenom okraji v červenej krabičke o rozmere 98x98 mm, ktorej lôžko tvorí červený zamat ako textilovina a pre výstelku veka bol použitý biely silón. Chcem však upozorniť aj na výskyt úplne totožnej plakety zo žltého kovu o priemere 60 mm +- 0,7 mm a hrúbkou 3,5 mm +- 0,7 mm v červenej krabičke, kde lôžko tvorí červený silón a vo veku je mäkký žltý molitan. Vo vrchej centrálnej časti plakety dominuje erb s rozdeleným rokom obnovy 19 - 73 a pod ním je v štyroch riadkoch nápis "OBNOVENÝ/ERB/MESTA/HNÚŠTE".
Bc. Martin Pliešovský