Navigácia

Výber jazyka

Obsah

FRANCISCI - 185 ROKOV OD NARODENIA


Francisci1.júna 1822 narodil sa v Hnúšti Ján Samuel Francisci (Vratislav, Slavoľub Rimavský). Vzhľadom k tomu, že jeho životné míľniky a činnosť na poli národnom, politickom a kultúrnom sú všeobecne známe, viac pozornosti chcem upriamiť na tie skutočnosti, ktoré boli doteraz neznáme nielen širokej verejnosti, ale aj odborníkom zaoberajúcich sa jeho osobou a účinkovaním. Základnú školu navštevoval od roku 1827 v Hnúšti. V rokoch 1830 - 34 študoval v Ožďanoch a od roku 1834 do 1839 na evanjelickom lýceu v Levoči. V rokoch 1839 - 43 pokračoval v štúdiách na ev. lýceu v Bratislave, kde zložil kandidátsku skúšku. V rokoch 1845 - 47 študoval právo na ev. kolégiu v Prešove. Necelý rok bol námestníkom prof. Hlaváčka na katedre reči a literatúry v Levoči. V roku 1847 nastúpil do štátnej správy ako praktikant u podžupana Gemersko-Malohontskej stolice Gustáva Fáya. V úrade pobudol jeden rok. Aktívne sa zúčastnil revolúcie v meruôsmom a merudeviatom roku ako kapitán slovenského dobrovoľníckeho vojska. Od roku 1850 pôsobil ako expedítor Zvolenskej stolice.

FrancisciV roku 1852 vykonal Francisci rozhodný a šťastný krok vo svojom súkromnom živote. Po odmietnutí Annou Jurkovičovou (prvou slovenskou herečkou), ktorá sa vydala za Jozefa Miloslava Hurbana a druhou ženou, ktorú rodičia zaňho vydať nechceli, rozhodol sa vziať si za manželku mladú slečnu Amáliu Kasanickú z Banskej Bystrice. Ján Francisci sa chcel sobášil v tichosti a skromne, teda bez ohlášok. Keďže nastávajúca manželka bola rímskou katolíčkou, potrebovala na to dišpenzáciu, ktorú mohol udeliť len biskup. V tejto súvislosti sa Francisci stretol so Štefanom Moysesom (pozdejšie prvým predsedom Matice slovenskej), neskorším svojím dobrým priateľom, ktorého si vysoko vážil. Pri osobnej návšteve mu biskup povedal, že katolícka cirkev vždy ľutuje, keď jej syn alebo dcéra vstupuje do manželstva s členom inej viery, preto nemôže v takýchto prípadoch nikoho zvýhodniť. Preto ani Francisciho mladucha nedostala dišpenzáciu od odhlášok. Tieto boli vykonané ako v evanjelickom tak i v katolíckom kostole a hneď potom sa konal tichý sobáš. Stalo sa tak 27. apríla 1852 v ev. kostole v Banskej Bystrici za prítomnosti Gustáva Zechentera, doktora medicíny.
A tak Ján Francisci zostal verným evanjelikom a jeho mladucha, dcéra verných, ale znášanlivých a rozumných rodičov, ktorí od neho nežiadali reverz, zase katolíčkou.
Koncom roku 1852 sa v rodine Francisciovcov v Banskej Bystrici ako prvorodené dieťa narodila dcéra, ktorú 22. decembra pokrstili menom Mária. V lete roku 1853 mladá rodina Francisciovcov odchádza z úradného poverenia do Debrecína, kde sa Ján Francisci stáva prvým stoličným komisárom. V novom pôsobisku pribudol do rodiny syn Miloslav, narodený 30. apríla 1854. Druhý syn Jána Francisciho a Amálie Kasanickej sa narodil 24. augusta 1855 v Banskej Bystrici, v starorodičovskom dome Kasanických. Menom Fedor ho 2. septembra tohože roku pokrstil tunajší ev. farár Ľudovít Geduly. Pri krste bol prítomný aj Štefan Marko Daxner z Tisovca.
Od 24. februára 1868 ustanovili Jánovi Franciscimu ročnú penziu 1500 zlatých, čo bolo oznámené daňovému úradu v Revúcej. Počas svojho pobytu v nej zastával funkciu hlavného dozorcu tunajšieho prvého slovenského gymnázia. V Revúcej sa Francisciovcom 7. apríla 1870 v ev. kostole vydala jediná dcéra Mária za Kolomana Tótha. Bolo veľmi čudné, že Francisci privolil k tomuto spojeniu. Tóthovci - ako otec, tak i syn - neboli totiž slovenskej národnej veci naklonení, skôr naopak. Svedkami pri sobáši boli August Horislav Škultéty, riaditeľ revúckeho gymnázia a Július Reuss, hlavný inžinier. Z manželstva Tóthovcov sa narodili dve dcéry: Anna Kornélia Amália a Mária, ktorá neskôr používala meno Irena. Krátko po narodení druhej dcéry sa Tóthovci presťahovali do Košíc. Tu náhle, v 24-tom roku života dňa 23. októbra 1876 Mária zomrela. Ani nie dva mesiace po smrti dcéry Márie, postihol Jána Francisciho druhý ťažký životný úder. V Martine, kde žil s manželkou a dvomi synmi na odpočinku, ho nečakane opustila jeho súputníčka Amália vo veku 44 rokov. Zomrela ráno o 6. hodine 16. decembra 1876. Po smrti manželky nachádzal Francisci útechu už iba vo svojich dvoch synoch. O staršom synovi Miloslavovi vieme, že bol jedným z poslucháčov revúckeho gymnázia. Neskôr študoval v Bratislave, v Šoproni, medicínu na univerzite vo Viedni. Tu sa aj oženil. 15. júla 1887 požiadal Dr.Francisci Turčiansku župu o vydanie cestovného pasu na cestu do USA na dobu jedného roka za účelom získania širšej lekárskej praxe. Z Ameriky však už neprišiel, natrvalo sa usadil v Clevelande, kde sa aj 23. júla 1888 druhýkrát oženil s Fanny Finkes.

FrancisciKde získal základné vzdelanie Fedor Francisci, presne nevieme. Pravdepodobne to bolo v miestach pôsobenia jeho otca. Na jeseň 18. októbra 1873 sa zapísal na ďalšie štúdium v Mníchove na tamojšej kráľovskej polytechnickej škole, ktorú úspešne absolvoval v roku 1877 a stal sa stavebným inžinierom. Po márnom hľadaní zamestnania na ministerstvách v Pešťbudíne odišiel hľadať životné šťastie do ďalekého Ruska. Dňa 23. septembra 1878 už bol v Petrohrade. Tu sa aj oženil. Manželku v listoch nazýva Vieročkou, s ktorou mal štyri deti. Najstarší bol Sergej, druhý Dimitrij, tretia bola dcéra Helena Oľga a najmladším členom rodiny bol syn Leonid. Sledovať osudy Francisciovcov v Rusku je nadmieru ťažké. V jednotlivých listoch adresovaných otcovi sa Fedor zmienil, že má v úmysle odísť po penzionovaní do Moskvy. Či sa tak stalo nevieme, lebo 7. marca 1905 bývalý hlavný župan stolice liptovskej, radca kráľovskej námestnej rady, čestný predseda Matice slovenskej, majiteľ ruského rádu Sv. Anny II. triedy, dištriktuálny inšpektor ev. a. v. patentálnej superintendencie, dozorca slovenského ev. gymnázia vo Veľkej Revúci, predseda kníhtlačiarenského-účastinného spolku v Turčianskom Sv. Martine, redaktor Pešťbudínskych vedomostí, čestný mešťan Turč. Sv. Martina a Mošoviec zomrel po dlhej nemoci v 83. veku požehnaného života.
Odchodom Jána Francisciho do večnosti skončil jeho bohatý, pestrý, plodný, vo viere vytrvalý život. Štafetu rodového následníctva odovzdal svojim dvom synom.
Na záver tohto genealogického exkurzu treba zdôrazniť, že Ján Francisci, roduverný Slovák, v ťažkých časoch pre slovenský národ zdarne vychoval svoje tri deti, ktoré však nastúpili a realizovali samostatne svoje životné osudy ďaleko od neho. Oni ešte v stopách a myšlienkach otca pokračovali, o vnukoch a vnučkách sa to však povedať nedá, tým už postať, na ktorej bazíroval starý otec, bola vzdialená a pôvodná slovenská krv sa stratila do nenávratna vo virvare cudzieho sveta.

Martin Pliešovský, MsKS
Zdroj: Žilák, J.: Genealógia rodu Jána Francisciho Rimavského