Navigácia

Výber jazyka

Obsah

V Hnúšti sa narodili, žili a umierali tieto významné osobnosti


Ján Francisci ( pseud. Rimavský, Slavoľub, Vratislav ), narodil sa 1.6.1822 v Hnúšti. Bol politik, spisovateľ, redaktor, prekladateľ, úradník. Umrel v Martine 7.3.1905. Francisci ako nadšený štúrovec po odstránení svojho učiteľa z katedry viedol prešporských študentov do Levoče a stal ich predsedom v spolku Jednota. Podobne sa prejavil aj v revolúcii v meruôsmom roku, keď ako kapitán a jeden z „troch Sokolov“(Francisci, Daxner, Bakulíni) bol žalárovaný a odsúdený na smrť. V roku 1861 založil Pešťbudínske vedomosti, prvý slovenský politický časopis a začas bol jeho zodpovedným redaktorom. V tomže roku ho vidíme pod martinskými lipami ako predsedu národného zhromaždenia a spoluosnovateľa Memoranda národa slovenského. Vo veľkej miere sa zaslúžil o Maticu slovenskú a stal sa jej čestným predsedom a čestným občanom Martina. Ťažisko jeho činnosti však bolo v politickom a publicistickom pôsobení. V literatúre bol známy ako Janko Rimavský a jeho báseň Mojim vrstovníkom na pamiatku bola prvá tlačená báseň v strednej slovenčine. Vynikal aj ako zberateľ rozprávok a v roku 1845 vydal v Levoči zbierku povestí. V Martine založil edíciu národného zábavníka a zaslúžil sa o divadelné ochotníctvo.

Matej Hrebenda ( pseudonym Hačavský ) narodil sa 10.3.1796 v Rimavskej Píle. Bol ľudový spisovateľ a kolportér. Umrel 16.3.1880 v Hnúšti-Hačave. V mladosti pôsobil ako mendík, neskôr ako hlásnik a od roku 1829 žil v Hačave, kde pôsobil ako kolportér slovenských a českých kníh. Bol autorom príležitostných a gratulačných veršov. Zbieral ľudové piesne, zážitky z ciest opísal vo Vlastnom životopise. Udržiaval kontakty najmä s Gašparom F. Belopotockým a hoci sám slepý iných prebúdzal svetlom vzdelanosti k horlivosti za veci národné. Svojou kolportážou ovplyvnil kultúrny život na Slovensku v období národného obrodenia.

Štefan Tóbik, PhDr., CSc. narodil sa v Hnúšti 7.2.1909. Bol jazykovedec, vysokoškolský profesor, publicista. Študoval na FF UK v Bratislave a na univerzite v Grazi. Pôsobil ako profesor, neskôr riaditeľ Obchodnej akadémie v Košiciach, na katedre slovenského jazyka a literatúry FF UPJŠ v Prešove, neskôr ako dekan. Umrel 2.9.1969 v Hnúšti, pochovaný je v Prešove. V jazykovednom výskume sa zameral na štúdium slovenských nárečí a na dejiny slovenského jazyka. Pozornosť venoval otázkam jazykovej výchovy, odbornej terminológie a na vývin spisovného jazyka, osobitne monograficky spracoval tému Kollárov a Šafárikov jazyk ( 1966 ).

Štefan Pasiar, PhDr., narodil sa v Hnúšti 20.7.1913. Bol vysokoškolský pedagóg, osvetový a knižničný pracovník, historik knižníc, osvety, výchovy a vzdelávania dospelých. Umrel 11.4.1986 v Bratislave, pochovaný je v Hnúšti. Bol horlivým organizátorom kultúry, ako ochotník, režisér, prednášateľ a publicista. Vydal knižne Dejiny slovenských ľudových knižníc a podieľal sa na tvorbe Encyklopédie Slovenska – Pedagogickej encyklopédie Slovenska. Aktívne spolupracoval s Maticou slovenskou, venoval sa amatérskemu divadelníctvu, bol zakladateľom miestnej knižnice. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. Viedol katedru knihovníctva a vedeckých informácií.

Ján Bodnár sa narodil v Hnúšti-Likieri 18. 10. 1924. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV ako vedúci pracovník oddelenia historického materializmu. Od roku 1968 bol členom a korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Hlavnou vedeckou oblasťou bola anglosaská filozofia. Analýzam svetonázorových princípov venoval viaceré monografie (o Russelovi, Whitheadovi, neorealizme, pragmatizme ). Prispel k výskumu slovenského filozofického dedičstva štúdiou o hlasizme.

Ján Paľo sa narodil 1.8.1924 v Hnúšti. Umeleckú generáciu, do ktorej patril, nazvali teoretici umenia Generáciou druhej sv. vojny. Bol osnovateľom umeleckého spolku Majerník a pričinil sa o založenie Vysokej školy výtvarných umení. Ako akademický maliar zanechal viac ako trinásť desiatok obrazov. Po roku 1957 žil v Banskej Bystrici a bol riaditeľom Oblastnej galérie. Ján Paľo sa porátal so životom posvojom a čestne. Preklenul kus našej doby, premeral jej pomery i zmeny a našiel čosi, čo pretrvá – hodnoty jednoducho jestvujúceho, pulzujúceho a pokračujúceho života, prekračujúceho čas jedného žitia.

Ján Korček, spisovateľ, evan. kaplán. Narodil sa 5.6.1763 v Turč. Štiavničke, umrel 12.4.1819 v Hnúšti. V rokoch 1785-1819 farár v Hnúšti, generálny event. senior. Bol členom Učenej spoločnosti malohontskej, prispieval básňami a rozpravami do zborníka Solennia. Vydal kázne a nábož.- histor. príspevky z dejín Malohontu.

Peter Kellner ( vl. menom Peter Pavol Kellner, pseud. Dobroslav, Záboj Hostinský ) narodil sa 6.1.1823 vo Veľkej Polome. Bol básnik, dramatik, historik, redaktor Slovenských národných novín, člen Tatrína, prvý propagátor zrušenia poddanstva, revolucionár v meruôsmom a merudeviatom roku. Patril medzi najaktívnejších členov študentských spolkov a Štúrových spolupracovníkov. Pracoval v redakcii Slovenských národných novín a orla tatranského, ktorý viedol i v čase zaneprázdnenia Ľudovíta Štúra činnosťou v Uhorskom sneme. Bol človekom širokého rozhľadu a záujmov. Písal vlastenecké a reflexívne básne, v ktorých sa snažil vystihnúť národnú špecifickosť v alegorických polohách zobraziť súveké pomery (najmä v básni Silvestrova noc). Pôsobil v Hnúšti. Umrel 10.8.1873. Pochovaný je v Rimavskej Sobote

Matej Holko, historik. Narodil sa 30.3.1719 v Tisovci, umrel 28.10.1785 v Nižnom Skálniku. Bol kultúrnym pracovníkom, organizátorom. Pôsobil ako evanjelickej kňaz v Kobeliarove, Hnúšti a Nižnom Skálniku. Venoval sa kultúrnej histórii (latinsky písané katalógy uhorských literátov, slovenských kníh, uhorských škôl a evanjelických farárov), ktoré ostali v rukopise. Zostavil prvú zbierku slovenských ľudových piesní a v roku 1767 sa pokúsil založiť učenú spoločnosť v Malohonte.

Samuel Čerňanský, narodil sa v Hnúšti 12.9.1759. Bol básnik, spisovateľ, biskup, vedátor. Po smrti Jána Chrastinu v roku 1779 bol korektorom slovenských kníh v bratislavskej tlačiarni. Zaujímal sa o zemepis, fyziku a astronómiu. Zhotovoval mapy a do kalendára Juraja Palkoviča na rok 1807 zhotovil astronomické hodiny. Bol autorom mnohých duchovných piesní, ako súčasti evanjelického Zborníka. Prekladal nemeckého básnika Gellera. O rozvoj slovenskej prózy sa pričinil spracovaním jeho najznámejšieho diela Pamätné príhody grófa Beňovského. Bol autorom piesní v Tranovského kancionáli, osvetovým pracovníkom, spoluzakladateľom Ústavu česko-slovenskej reči a literatúry pri lýceu v Bratislave. Umrel v Bátovciach (okres Levice) 12.2.1809.

Miloslav Francisci, MUDr., narodil sa 30. 4. 1854 v Debrecíne, umrel 29.1.1926 v Clevelande. Bol lekárom a skladateľom, synom Janka Francisciho. Študoval na Gymnáziu v Revúcej, Bratislave a Šoprone. Po absolvovaní medecíny vo Viedni odišiel do USA. Založil a viedol spevokol Kriváň. Harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal trávnice. Zložil prvé slovenské operety: Bohatieri veselej družiny, Astra, V cigánskom tábore, Ženská bula. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho tvorba pomáhala udržiavať národné povedomie medzi americkými Slovákmi. Všetky diela boli predvedené v USA a na Slovensku, v Bratislave 1925, v Leviciach 1932 a v Ilave 1935.

Pavol Király, JUDr., narodil sa 8. 11. 1913 v Hnúšti – Likieri. Ako najmladší z ôsmich súrodencov nastúpil do sveta školských povinností ešte pred dovŕšením 6 roku. V rokoch 1919 – 1923 navštevoval Súkromnú ľudovú a učňovskú školu Rimamuránsko-Šalgotarjánskej železolejárskej účastinnej spoločnosti v Likieri – Kolónii. Po skončení pokračoval v Štúdiu v Štátnom reálnom gymnáziu v Rimavskej Sobote a ďalej na Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, ktorú ukončil v roku 1935. Stal sa tak najmladším právnikom vo vtedajšom Československu. Súdnu prax začal v Levoči, potom v Banskej Bystrici, Žiline, Trenčíne. Od roku 1948 prednášal na Právnickej fakulte UK v Bratislave, neskôr bol námestníkom krajského prokurátora v Bratislave. Od roku 1970 bol ministrom spravodlivosti.

Belo Cajchan, narodil sa 10.9. 1905 v Martine, umrel 10.11. 1991 v Hnúšti. Slovenský divadelný ochotník, zanietený športovec, dlhoročný predseda Matice slovenskej v Hnúšti. Občianskym povolaním bol bankový úradník. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch, v ktorých vytvoril vyše päťdesiatky divadelných postáv.

Michal Bosý, (pseudonym Bohuslav Križák), narodil sa 9. 1. 1780 v Hnúšti a umrel 24. 2. 1847 v Rimavskom Brezove. Bol básnikom, náboženským spisovateľom a prekladateľom Shakespearea. Študoval na Univerzite v Jene. Ako evanjelický farár a kaplán pôsobil na viacerých miestach, napr. Pondelku, Tisovci, Aradáči v Rumunsku, Békešskej Čabe, Poľnom Berinčoku, Vyšnej Pokoradzi, v Rimavskom Brezove, kde aj umrel. Vynikal širokými encyklopedickými vedomosťami a filozofickým vzdelaním. Orientoval sa na botaniku a mineralógiu. Písal časomerné sylabické a prízvučné básne. Pre jeho časomerný epos protimaďarského zamerania Orech vlašský, nemohla vyjsť Nitra v roku 1843. Prispieval do Slovenského pozorníka a Slovenských pohľadov. Preložil napr. dielo Dvaja veronskí páni.

Ján Čerňanský, narodil sa 4. 4. 1709 v Rajci a umrel v roku 1776 v Dolnej Strehovej. Pochádzal z meštianskej rodiny, bol básnikom a bibliofilom. Študoval teológiu v Wittembergu a v Lipsku, kde bol korektorom slovenských kníh v Breitkopfovej tlačiarni. Od roku 1740 bol rektorom školy v Súľove, potom evanjelický farár v Paludzi, Hybiach a v rokoch 1857-1860 pôsobil v Hnúšti. Od študentských čias zbieral staré knihy a rukopisy. Písal verše a duchovné piesne. Korektorskou činnosťou sa zaslúžil o rozkvet slovenskej študentskej a exulantskej literatúry v Nemecku. Je autorom veršovanej didaktickej skladby k výročiu zemetrasenia v Lisabone.

Ľudovít Bortel, narodil sa 24. 8. 1914 v Hnúšti. Po absolvovaní štúdia na evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave pôsobil ako kaplán a farár na Horehroní. Aktívne sa zapojil do organizovania protifašistického boja a SNP. Po oslobodení pracoval v rôznych štátnych orgánoch: zástupca povereníka pre veci cirkevné, predseda KNV v Banskej Bystrici, splnomocnenec pre Slovensko na ministerstve výkupu, námestník ministra vnútorného obchodu ČSSR, generálny tajomník Vládneho výboru pre cestovný ruch, 1946-1960 poslanec SNR.

Ivan Bortel, syn Ľudovíta, narodil sa 15. 9. 1943 v Hornej Lehote. Absolvent Fakulty strojného inžinierstva na ČVUT v Prahe. Venoval sa športu, najmä horolezectvu. Bol členom oddielu TJ Slávia Bratislava a členom reprezentačného družstva ČSSR, pokladaný za najnadanejšieho čs. horolezca. Jeho výstup cestou Rubáš severnou stenou Grandes Jorasses bol prvovýstupom a najvýznamnejším výkonom roka 1968 v Alpách. Ako účastník čs. expedície v Peru, zahynul nešťastnou náhodou pri príprave prvovýstupu južnou stenou na Nevado Huandoy 15. 5. 1970.

Ján Miklo, PhDr., doc.,CSc. narodil sa 12. 11 1911 v Hnúšti-Polome. Učiteľ, pedagóg, účastník SNP. Učiteľský ústav absolvoval v Prešove, VŠ pedagogickú v Bratislave. V rokoch 1935 – 1945 pôsobil ako učiteľ ľudových a meštianskych škôl v Lukovištiach a v Hnúšti, neskôr ako školský inšpektor v Rimavskej Sobote a Liptovskom Mikuláši, od roku 1954 pracoval ako vedúci pracovník Ústavu pre ďalšie vzdelávanie učiteľov v Bratislave potom viedol skupinu teórie vyučovania v 1.-5. roč. ZDŠ vo Výskumnom ústave pedagogickom. Autor monografie Dedinské národné školy s menším počtom tried a iné.

Gregor Paulíny, narodil sa 5. 3. 1768 v Hnúšti-Hačave, umrel 28. 1. 1840 v Poltári. Bol osvietenským vzdelancom, učiteľom. Učil na cirkevných školách v Brádne, Klenovci, Rimavskom Brezove, kde bol u neho mendíkom Matej Hrebenda a v Poltári. Literárne bol činný v kruhu malohontských vzdelancov, v rukopise ostali jeho odpisy zaujímavých beletristických a anekdotických prác, poviedok a legiend. Bol členom Učenej spoločnosti Malohontskej od roku 1792.

Daniel Bocko, narodil sa 31.12.1751 v Demänovej. Umrel 22.4.1806 v Sarvaši. Po získaní základného vzdelania v Demänovej bol krajčírskym učňom v Hnúšti do roku 1768. Potom študoval v Ožďanoch, Kežmarku, Bratislave a teológiu v Jene. Neskôr, ako evanjelický kazateľ, pôsobil v Sarvaši ako dekan Békešsko-banátskeho seniorátu sa zaslúžil o rozvoj slovenských škôl. Inicioval nižšie evanjelické gymnázium v Poľnom Berinčoku, kde sa používal tzv. Bockovský učebný plán. Jeho šlabikár vyšiel vo viacerých vydaniach a používal sa ešte aj v 60. rokoch 19. storočia.

Koloman Štefko, narodil sa 10.1.1912 v Hnúšti, umrel 2.5.1979 v Bratislave. Bol cirkevným hodnostárom, redaktorom, veľprepoštom a riaditeľom Spolku Svätého Vojtecha v Trnave. Študoval na bohosloveckej fakulte v Bratislave, zaslúžil sa o zavedenie slovenskej reči do liturgie. Je autorom úvah a článkov publikovaných v Katolíckych novinách. Bol redaktor náboženských publikácií (Kalendár Pútnik svätovojtešský).

Bernard Mišečka, narodil sa v roku 1894 v Hnúšti, zomrel v roku 1964. Bol učiteľ a kňaz. Študoval na lýceu v Kežmarku a v evanjelickom kolégiu v Prešove. Po vzniku ČSR pokračoval v Štúdiu na FF KU v Prahe. Ako učiteľ psychológie, logiky, sociológie, filológie a histórie pôsobil na Gymnáziu v Rimavskej Sobote. Venoval sa aj literárnej činnosti, básne s rôznou tematikou uverejňoval v novinách Gemer-Malohonst, často pod pseudonymami Filantrop Tisovský. Väčšina z nich však zostala v rukopise.

Peter Kubínsky (aj Kubíni, Kubínyi), narodil sa 12. 3. 1765 v Hnúšti a umrel 24. 9. 1835 v Hnúšti. Bol publicista, historik. Študoval v Levoči, Kežmarku. Pôsobil ako dozorca reformovanej evanjelickej cirkvi v Malohonte. Začas bol riaditeľom Malohontskej učenej spoločnosti a podpredseda Rožňavskej železiarskej spoločnosti. U neho bola verejná knižnica. Bol autorom článkov z histórie, numizmatiky a archeológie, ako aj genealógie vlastného rodu z Vyšného Kubína. Bol majiteľom vysokej pece, železiarskeho hámru v Hnúšti. Bol kráľovským radcom.

Karol Stuchlý, narodil sa v Detvianskej Hute, zomrel 8.8.1970 v Hnúšti. Bol energetickým a hospodárskym pracovníkom. Pôsobil vo vedúcich funkciách mnohých elektrární. Považuje sa za priekopníka elektrifikácie Slovenska. Bol spoluzakladateľom elektrárenských spoločnosti a závodov, bol prvým zamestnancom a zároveň aj prvým riaditeľom Západoslovenských elektrární. Napísal štúdiu s touto problematikou.

Eduard Kováč, narodil sa v Hnúšti – Brádne 12.1.1873. Umrel 17.11.1939 v New Yorku. Bol krajanským kultúrnym pracovníkom, podnikateľom. Vyučil sa za stolára a rezbára v Pešť-Budíne. Od roku 1898 bol majiteľom umelecko-stolárskej dielne na nábytok vo Zvolene. Usadil sa v New Yorku, kde vlastnil hotel Tatra. Potom bol zástupcom novín Slovák v Amerike, zakladateľ Slovenskej štátnej banky v Uniontowne. Po roku 1919 zakladateľ americko-slovenskej stolárskej spoločnosti Turčan v Martine. V New Yorku podporoval činnosť krajanských spolkov. Zakladateľ prvého zboru Slovenskej ligy v Amerike.

Vojtech Ihriský, narodil sa 7.12.1899 v Krásne nad Kysucou, zomrel 11.6.1988 v Bratislave. Študoval na Gymnáziu v Levoči a na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1921 – 1926 študoval v Prahe na Umeleckej priemyselnej škole a Akadémii výtvarných umení. Bol žiakom ateliéru Jána Štursu a bral hodiny maľby u prof. Maxa Švabinského. Stal sa vedúcou osobnosťou modernizujúceho sa slovenského sochárstva. Staral sa o jeho rozvoj a najmä realistické tradície. Je autorom pomníka Jána Francisciho v Hnúšti, ktorý bol odhalený v roku 1925.

Ondrej Bodovínus (Bodovíni, Bodó), narodil sa v 1636 v Bodiciach, zomrel 10.3.1708 v Štítniku. Bol cirkevným hodnostárom, príslušníkom starého turčianskeho zemianskeho rodu. Po štúdiách stal sa učiteľom, pôsobil v Hnúšti, Čerenčanoch, Rimavskej Bani a Brezne. V 1691 bol gemerským seniorom. Písal a zbieral náboženské piesne, ktoré do svojej zbierky zaradil jeho vnuk Matej Bodó.

Eva Kováčová, narodila sa 14. 7. 1951 v Rimavskej Sobote. Slovenská poetka. Vzdelanie získavala v Hnúšti, Rimavskej Sobote a Banskej Bystrici. V rokoch 1979-1981 pracovala vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a v rokoch 1981-1983 bola redaktorkou denníka Pravda. Debutovala zbierkou básní „Striedavo oblačno“. Vo svojej tvorbe sa snaží spojiť minulosť s budúcnosťou. Venuje sa aj občianskej lyrike, opisuje vlastné zážitky, pocity svojej generácie, túžbu po láske a umení.

Karol Pádivý, narodil sa 10.9.1908 v Dolní Cerkvi a umrel 25.9.1965 v Trenčíne. Bol hudobný skladateľ a dirigent. Zaslúžil sa o rozvoj dychovej hudby na Slovensku, hlavne v povojnovom období. Založil a viedol malý sláčikový orchester a veľkú dychovú hudbu v závode Merina Trenčín. Bol spoluzakladateľ a iniciátor festivalov dychových orchestrov v Leviciach, Brezne a v Hnúšti.

Ján Valach, MUDr., narodil sa 29.9.1899 vo Vaľkove a zomrel 11.9.1980 v Rimavskej Sobote. Bol lekár, chirurg. Študoval na Gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Lekárskej fakulte KU v Prahe. V rokoch 1924-1931 pôsobil v Hnúšti ako obvodný lekár. Neskôr na 1. chirurgickej klinike prof. MUDr. A. Jiráska v Prahe. V Roku 1939 zriadil nemocnicu v Hnúšti, po vyhlásení SNP v hodnosti kapitán bol jej riaditeľom a pod jeho vedením plnila úlohy povstaleckej nemocnice. Bol uznávaným odborníkom v brušnej chirurgii.

Ľudo Lašán, narodil sa 2.8.1909 v Ratkovej. Bol pedagóg, redaktor, publicista, básnik a kultúrno-osvetový pracovník. Študoval v Lučenci a na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, kde tiež prednášal históriu do roku 1960. V Hnúšti pôsobil ako učiteľ a neskôr sa stal riaditeľom Meštianskej školy v Ratkovej. Písal poéziu s tematikou rodného kraja.

Jozef Hrk, narodil sa 3.7.1848 v Hnúšti. Bol evanjelickým farárom, učiteľom, historikom a publicistom. Prednášal ako profesor teologickej akadémie v Prešove. Je autorom vyše 20 knižných prác a 400 štúdií a článkov v odborných časopisoch a novinách. V mladosti písal beletriu, fejtóny i humoristické črty. Prispieval do ročenky Prešovského kolégia. Zomrel 16.2.1910 v Bratislave.

Ondrej Klokoč, narodil sa 17.8.1911 v Hnúšti – Hačave a umrel 26.3.1975 v Bratislave. Bol slovenský politik, novinár, predseda SNR a jeden z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja v Malohonte. Počas SNP bol predsedom Revolučného národného výboru v Hnúšti, člen povstaleckej SNR. Pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach, ako šéfredaktor denníka Pravda a v rokoch 1968 – 1975 zastával funkciu predsedu SNR.

Gustáv Fáy, narodil sa 12.5.1814 v Hnúšti, umrel 26.4.1895 v Hnúšti. Bol župným hodnostárom a statkárom. Po štúdiách pôsobil v správe Gemersko-malohontskej stolice a župy. V rokoch 1845-1848 a 1867-1872 bol podžupanom a do roku 1891 županom. Bol spoluzakladateľom Rimamuránskej železiarkej únie, v rokoch 1869 – 1872 aj poslancom Uhorského snemu.

Ján Lovčáni (Lovcsányi, Lowcsáni) sa narodil v Hnúšti v roku 1678. Umrel v roku 1756 v Lešti. Od roku 1705 bol evanjelický farár v Tomášovciach a neskôr senior v Lešti. Pôsobil ako notár Novohradského bratstva. Autor kázní pri inštalácii superintendentov S. Michalidesa a J. Pilárika. Bol skladateľ cirkevných piesní, ktoré boli zaradené do Tranovského kancionála (napr. Divná věc se stala, Jezu milý v tuto chvíli).

Viliam Ujházy, MUDr., DrSc., narodil sa v Hnúšti-Likieri 18. 4. 1926. Uznávaný onkológ. Absolvoval Lekársku fakultu UK v Bratislave, pôsobil v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, v rokoch 1983-1991 jeho riaditeľ. Od 1984 roku bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu Neoplasma. Popísal mechanizmus účinku niektorých cytostatík a ich klinickej účinnosti.

Agáta Bartová, narodila sa 17. 6. 1956 v Hnúšti –Likieri. Umelecká fotografka. Po absolvovaní štúdia na Strednej škole umeleckého priemyslu v Košiciach, odbor úžitková fotografia, pracovala v Nemocnici v Rim. Sobote ako samostatná výtvarníčka oddelenia zdravotnej výchovy. Zaoberala sa rôznymi výtvarnými prejavmi ako členka Klubu neprofesionálnych fotografov v okrese. Od roku 1998 sa prezentuje fotografickou tvorbou na výstavách. V jej tvorbe prevláda kultivovaný pohľad na krajinu, vrátane mestskej krajiny, ale i portrét so silným vnútorným obsahom.