#
#
#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

Osobnosti


Osobnosti, na ktoré sme ako občania Hnúšte hrdí.
Osobnosti, ktoré sa stali v histórii i modernej súčasnosti mesta niečim výnimočné, ovplyvnili dejiny, alebo spoločnosť.

 

       
1965   Branislav Pupala Branislav Pupala, prof., PhDr., Csc. absolvoval štúdium pedagogiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V roku 1995 obhájil dizertačnú prácu (FF UK), habilitoval sa v roku 1998 (PdF UK), v roku 2006 bol vymenovaný za profesora pedagogiky. Pôsobil vo viacerých oblastiach rezortu školstva – ako učiteľ základnej a strednej školy, metodik ďalšieho vzdelávania učiteľov, výskumný pracovník. Výskumne sa venuje teórii kultúrnej gramotnosti a základného vzdelávania, v roku 2013 sa šéfom tímu, zodpovedného za Národné kurikulum predškolského vzdelávania. Pracuje vo vzdelávacích projektoch v Indii a Keni. Výskumne sa orientuje na problematiku teórie kultúrnej gramotnosti a základného vzdelávania.
1956   Agáta Bartová Agáta Bartová, narodila sa 17. 6. 1956 v Hnúšti –Likieri. Umelecká fotografka. Po absolvovaní štúdia na Strednej škole umeleckého priemyslu v Košiciach, odbor úžitková fotografia, pracovala v Nemocnici v Rim. Sobote ako samostatná výtvarníčka oddelenia zdravotnej výchovy. Zaoberala sa rôznymi výtvarnými prejavmi ako členka Klubu neprofesionálnych fotografov v okrese. Od roku 1998 sa prezentuje fotografickou tvorbou na výstavách. V jej tvorbe prevláda kultivovaný pohľad na krajinu, vrátane mestskej krajiny, ale i portrét so silným vnútorným obsahom. Žije a pracuje v Rimavskej Sobote.
1952   Vladimír Kadera 25.1.1952 v Hnúšti, maliar, filozof. V roku 1967-1970 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Hnúšti, 1971-1973 na nadstavbe SPŠ v Banskej Bystrici, 1974-1978 na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (odbor matematika - výtvarná výchova). Pracoval v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici (1979-1981), v KORT - výstavníctvo v Banskej Bystrici (1981-1983) na inštalácii výstav, v roku 1983-1985 bol vedúcim oddelenia reklamy v Gukotexte v Banskej Bystrici, od 1989 ako maliar a filozof v slobodnom povolaní. Jeho tvorba je ovplyvnená surrealizmom, pohybuje sa v troch rovinách - abstrakcia, štrukturálna maľba a figurálna maľba, špecialista na tváre a oči a filozofiu preferujúcu pôsobenie energií v živote človeka v priestore. Svoju tvorbu vystavoval doma aj v zahraničí. Autor monografie Kadera (2003), knihy Salvador Dalí (2004), mnoho článkov v rôznych periodikách.
1951   Zuzana Stanislavová Prof. PhDr. Zuzana Stanislavová (Antalová), Csc. *30.05.1951 v Hačave, ja literárna teoretička, kritička a vysokoškoslká pedagogička. V roku 1969 absolvovala Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu v Hnúšti. Nemčinu a slovenčinu študovala v rokoch 1969 – 74 na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V rokoch 1974 – 1975 pôsobila ako učiteľka na gymnáziu v Starej Ľubovni. V rokoch 1975 – 77 učila na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V rokoch 1977 – 81 bola pedagogickou pracovníčkou Okresného domu pionierov a mládeže v Prešov. Od roku 1981 pôsobí ako pracovníčka katedry Slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty v Prešovskej univerzity v Prešove. Je doc. a prof. na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. V literárnoteoretickej a kritickej aktivite sa venuje problematike modernej prózy pre deti a mládež.
1951   Jolana Laznibatová PhDr. Jolana Laznibatová, Csc. pracuje v oblasti psychológie nadania viac ako 30 rokov. Ako prvá na Slovensku sa začala venovať problematike nadania detí a mládeže. V roku 1993 vypracovala Projekt alternatívnej starostlivosti o nadané deti, a na základe toho od 1. 9. 1993 začali pracovať prvé triedy pre nadané deti. Je organizátorkou viacerých medzinárodných konferencií o problematike nadaných detí, ktoré sa konali na Slovensku. Je gestorkou inovačného vzdelávania pre učiteľov nadaných detí na primárnom a sekundárnom stupni. Je členkou Who is who v Slovenskej republike i Who is Who of European Women. Efektivitu jej odbornej práce dokazujú vynikajúce výsledky školy, a to najmä formou výstupov študentov ŠpMNDaG na maturitách, ale najmä ich ďalšie výborné postupy a úspešnosť na univerzitách doma i zahraničí.
1951 2010 Eva Kováčová 14.7.1951 v Rimavskej Sobote, pochádzala z robotníckej rodiny a vzdelanie získavala v Hnúšti, Rimavskej Sobote a neskôr diaľkovo i v Banskej Bystrici, kde študovala v rokoch 1973 – 1978 odbor výtvarná výchova – slovenčina. V rokoch 1971 – 1979 učila v ľudovej škole umenia hru na klavír, pracovala vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a bola redaktorkou denníka Pravda. Prvé verše publikovala v Novom slove. Debutovala v roku 1973 zbierkou básní Striedavo oblačno. Vo svojej tvorbe sa snažila spojiť minulosť s budúcnosťou, venovala sa i občianskej lyrike, opisovala vlastné zážitky, pocity svojej generácie, túžbu po láske a umení. Veršami s motívmi rodného Malohontu prispela do obrázkovo-poetickej knihy Rimavskou dolinou (1991). 1973 – Striedavo oblačno - ľubostné básne 1978 – Zastavenie v čase - intímna, prírodná a občianska lyrika 1982 – Vážne vášne - cyklus básní o láske a citovom živote dnešnej mladej ženy 1996 – Labutia pieseň. Zomrela v Bratislave 12.2.2010.
1934 2009 Ján Antal Prof. Ing. arch. Ján Antal, PhD., architekt, pedagóg, bývalý dekan Fakulty architektúry STU v Bratislave, autor architektonickej úpravy pomníka Mateja Hrebendu.
1931 2017 Ivo Engler Ivan Engler * 13. jún 1931, Trenčín Detstvo prežil na Gemeri – ľudovú školu navštevoval v Hnúšti, gymnázium v Tisovci. Rakúsko-slovenský chirurg-traumatológ, zakladateľ terapie ionizovaným kyslíkom. Publikoval 10 monografií a 70 publikácií, pracoval na viacerých medzinárodných projektoch, výskumoch a pôsobil na vysokých školách. Pracoval ako vedúci chirurg na Slovensku aj v zahraničí. Bol hlavným vedúcim chirurgom v poľnej nemocnici OSN na Cypre. Bol ocenený Medailou mieru OSN. Kolektív Mierových síl OSN, v ktorom pôsobil, získal v roku 1988 kolektívnu Nobelovu cenu za mier. V roku 1980 podložil terapiu ionizovaným kyslíkom (Ionized Oxygen Therapy (IO2Th/Engler). Navrhol ionizátor kyslíka "Oxygen Ion 3000/by Dr.Engler" a "VNS Diagnosis/by Dr.Engler" oba s EU certifikátom ako medicínske prístroje. V najnovšej publikácii (Journal of Experimental Therapeutics and Oncology, 2009), bola hypotéza nositeľa Nobelovej ceny O. Warburga a P. Seegera o jednom z mechanizmov vzniku rakoviny potvrdená experimentom na humánnych fibroblastoch s piko dávkou O2+ v medicínskom O2 (pozri literatúru). Žil v Salzburgu. Lekár, vedec, cestovateľ, fotograf a spisovateľ , v neposlednom rade aj nositeľ kolektívnej Nobelovej ceny za mier, zomrel v Salzburgu vo veku 85 rokov 31.1.2017.
1926   Viliam Ujházy Viliam Ujházy, MUDr., DrSc., narodil sa v Hnúšti-Likieri 18. 4. 1926. Uznávaný onkológ. Akademik SAV. Absolvoval Lekársku fakultu UK v Bratislave, pôsobil v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, v rokoch 1983-1991 jeho riaditeľ. Od 1984 roku bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu Neoplasma. Popísal mechanizmus účinku niektorých cytostatík a ich klinickej účinnosti. Slovenská akadémia vied ocenila v stredu 11. septembra 2013 osobnosti, ktoré sa zaslúžili o jej rozvoj a dlhoročných pracovníkov. Medzi ocenených patril aj Viliam Ujházy, ktorému sú pripisované nové poznatky v oblasti získanej rezistencie národov voči cytostatikám, zistenie niektorých biochemických podkladov a biologických znakov počas vývoja rezistencie a popísanie mechanizmu účinku niektorých cytostatík a ich klinickej účinnosti.
1926 2014 Koloman Zúrik Fotograf a publicista Koloman Zúrik sa narodil 22.4.1926 v Hnúšti. Tu vychodil aj základnú školu, neskôr pokračoval v štúdiu na Vyššej priemyselnej škole v Banskej Bystrici, ktorú ukončil v roku 1946. Tu sa zapájal do činnosti mládežníckych spolkov, zaujímal sa o literatúru, začal písať básne a prózu pre rôzne časopisy. Svoje prvé zamestnanie našiel v Považskej Bystrici. V roku 1948 nastúpil na základnú vojenskú službu v Litomĕřiciach / ČR/ a od roku 1951 sa z neho stal profesionálny vojak. Pôsobil ako pedagóg v Ženijnom vojenskom učilišti v Litomĕřiciach a od roku 1957 v Nitre, kde absolvoval aj vysokoškolské štúdium na vtedajšej Pedagogickej fakulte . V službách armády pôsobil až do roku 1983, kedy odišiel na dôchodok. Záujem o fotografovanie sa u neho prejavil už počas štúdia na strednej škole a svoju záľubu rozvíjal aj počas pôsobenia v armáde. Fotografoval život okolo seba, technický pokrok a motorizmus. Tak vznikli série fotografií Koleso a na kolesách, Sto pohľadov na motorizmus a mnohé iné. Tématicky je mu najbližší jeho rodný Klenovec, ktorý zmapoval najkomplexnejšie: život, prekrásnu prírodu, hospodárstvo, remeslá, život ľudí a ľudovú kultúru. Osobitné miesto v jeho tvorbe patrí folklóru. Objektívom zachytil začiatky Gemersko – malohontských folklórnych slávností, ale aj celú ich tridsaťpäťročnú históriu. Mgr. Koloman Zúrik bol samouk, ktorý sa z amatérskeho fotografa a fotoreportéra vypracoval na úroveň umeleckého fotografa o čom svedčia aj jeho početné výstavy. Zomrel v Nitre 10.12.2014.
1926   Miroslav Valach  Ing. Miroslav Valach, CSc., 12.9.1926 rodák z Hnúšte a maturant tisovského gymnázia z roku 1945. Po vyštudovaní Vysokého učenia technického (ČVUT) v Prahe obdržal titul Kandidáta vied Československej akadémie vied a umenia v roku 1957. Bol vedeckým pracovníkom vo Výskumnom ústave matematických strojov v Prahe, odkiaľ súčasne pôsobil ako hosťujúci profesor na vysokých školách. Bol žiakom a asistentom Doc. Antonína Svobodu, zakladateľa česko-slovenskej kybernetiky. Ako asistent na ČVUT pôsobil Miroslav Valach v Prahe a v Podebradoch. Okrem toho prednášal na Vysokej škole ekonomickej v Prahe a Bratislave, na Vojenskej akadémii v Brne a na Univerzite v Košiciach. Po odchode do Spojených štátov amerických pracoval pre rôzne spoločnosti a nakoniec ako profesor na Georgia Institute of Technology v Atlante a na San José State University v Kalifornii v odbore computer science, systems a artifical intelligence. Uverejnil okolo 20 vedeckých prác a je uznávaný v histórii počítačov ako jeden zo svetových vedcov v odbore COMPUTER SCIENCE (veda o počítačoch – pozn. autora). U nás je známy viackrát vydanou knihou, preloženou do angličtiny: „Klír-Valach: Kybernetické modelovanie“.
1925 2017 Karol Ujházy Ing. Karol Ujházy rodák z Hnúšte, čestný občan, pôsobil na Ministerstve chemického priemyslu ČSSR, odkiaľ v roku 1968 prešiel do Štátnej plánovacej komisie,ako námestník ministra pre investície. Bol pri stavbe pražského metra alebo diaľnice D1. V 80. rokoch pôsobil na Federálnom Štatistickom úrade a na československom veľvyslanectve v Budapešti. Hoci sa narodil vo Vlčove povyše Málinca a väčšinu života prežil v Prahe, vyrastal v hnúšťanskom Robotníckom dome, kde bol jeho otec dlhé roky vedúcim. Hnúšťu a jej okolie považoval za svoj milovaný rodný kraj, často sa sem vracal a Hnúšťanom pomáhal aspoň na diaľku z Prahy, kde zastával za bývalého Československa rôzne významné funkcie - emeritný ekonóm, veľvyslanec v Budapešti. 30.5.2017 zomrel v Prahe vo veku 92 rokov.
1925   Ján Valach slovenský a svetový skladateľ, profesor dirigovania a koncertný organista, organizátor umeleckých podujatí, propagátor slovenskej hudby v zahraničí. Od roku 1944 študoval v Bratislave medicínu, a na konzervatóriu organ a dirigovanie. S povolením ministerstva študoval od roku 1947 na Akadémii múzických umení v Prahe súčasne dva odbory (hru na organe a dirigovanie). Od roku 1998 sponzoruje prvé ceny Medzinárodnej súťaže žiakov ZUŠ v predmete hudobná náuka „Hnúšťanský akord“, ktoré nesú jeho meno.V roku 2006 absolvoval organové turné (Bratislava, Banská Bystrica, Žilina, Hnúšťa). V roku 2007 uviedol v Bratislave Bachove Matúšove pašie, v roku 2008 dirigoval v Bratislave v slovenskej premiére svoje oratórium Klepáč/Zvon. Pre festival Johann Sebastian Bach – Slovensko 2010 zložil skladbu Symbolické metamorfózy „b-a-c-h“ pre detský zbor a klavír. Je členom poroty pre udeľovanie Ceny Sebastian. Do tlače v Belgicku pripravil ďalšie diela slovenských autorov (Šimon Jurovský: Organové prelúdium, Ľudovít Rajter: Preludio per organo). Ján Valach venoval niekoľko skladieb aj Speváckemu zboru SCHOLA CANTORUM, ktorý dirigoval jeho priateľ profesor gymnázia Janka Kráľa v Zlatých Moravciach Július Podhorný. Belgický štát ocenil Jána Valacha udelením Rádu Koruny (1987). Ministerstvo zahraničných vecí SR udelilo Jánovi Valachovi Zlatú medailu za celo-životnú kultúrnu a umeleckú činnosť (2005). Spevácky zbor slovenských učiteľov udelil Jánovi Valachovi Medailu SZSU (2006). Je čestným občanom mesta Hnúšťa. https://www.osobnosti.sk/osobnost/jan-valach-2209
1924 2016 Ján Bodnár Ján Bodnár, Doc. PhDr. DrSc. filozof a doktor filozofie sa narodil v Hnúšti-Likieri 18. 10. 1924.Maturoval v Tisovci (1944). Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV ako vedúci pracovník oddelenia historického materializmu. Od roku 1968 bol členom a korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Hlavnou vedeckou oblasťou bola anglosaská filozofia. Analýzam svetonázorových princípov venoval viaceré monografie (o Russelovi, Whitheadovi, neorealizme, pragmatizme ). Prispel k výskumu slovenského filozofického dedičstva štúdiou o hlasizme. Externe prednášal na FF KU. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie. Monograficky spracoval dejiny svetovej filozofie 20. storočia ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Formou štúdií spracoval filozofický odkaz R. Descartesa, T. Paina, B. Franklina, predstaviteľov existencializmu, A. N. Whiteheada. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku, vplyvu českej filozofie, najmä T. G. Masaryka na formovanie slovenskej filozofie. Od 60. rokov sa sporadicky zaoberal problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka. V posledných rokoch sa zaoberá vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil svetových filozofických kongresov v Benátkach, Mexiko-City, Varne, Düsseldorfe, Umrel v Bratislave 20.12.2016.
1924   Ján Paľo Ján Paľo sa narodil 1.8.1924 v Hnúšti. Umeleckú generáciu, do ktorej patril, nazvali teoretici umenia Generáciou druhej sv. vojny. Bol osnovateľom umeleckého spolku Majerník a pričinil sa o založenie Vysokej školy výtvarných umení. Ako akademický maliar zanechal viac ako trinásť desiatok obrazov. Po roku 1957 žil v Banskej Bystrici a bol riaditeľom Oblastnej galérie. Ján Paľo sa porátal so životom posvojom a čestne. Preklenul kus našej doby, premeral jej pomery i zmeny a našiel čosi, čo pretrvá – hodnoty jednoducho jestvujúceho, pulzujúceho a pokračujúceho života, prekračujúceho čas jedného žitia.
1921   Pavel Branko Pavel Branko/Haas *27. apríl 1921 Terst/Taliansko/ ešte ako batoľa prišiel s rodičmi stráviť celé detstvo do Hnúšte-Hačavy. Je nestor slovenskej filmovej kritiky, publicista, prekladateľ fikčnej a non-fikčnej literatúry, teoretik dokumentárneho filmu, historik a novinár. Patrí k významným osobnostiam modernej slovenskej kultúry a je autorom mnohých publikácií z oblasti slovenskej kinematografie. Ako prvý na Slovensku sa začal systematicky zaoberať teóriou non-fiction filmu.Narodil sa 27. apríla 1921 v talianskom Terste. Detstvo prežil na Hačave, v okrese Hnúšťa. V rokoch 1932-40 absolvoval v Bratislave reálne gymnázium s maturitou. Dva semestre študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, potom mal krátkodobé príležitostné zamestnania. Roky 1942-45 strávil ako politický väzeň v Bratislave, Nitre, Leopoldove a v koncentračnom tábore v Mauthausene. Od roku 1945 do roku 1948 bol prekladateľom na voľnej nohe, neskôr sa stal filmovým publicistom a prekladateľom. V roku 1948 vystúpil z komunistickej strany. V rokoch 1956-69 pracoval ako redaktor časopisu Film a divadlo. V roku 1967 bol ocenený za preklad knihy Maxima Gorkého Život Klima Samgina. V rokoch 1968-70 viedol scenáristicko-dramaturgický kurz na VŠMU. Od roku 1972 sa ako prekladateľ a filmový publicista ocitol na čiernej listine. V roku 1997 dostal Čestný doktorát VŠMU. Získal viacero ocenení, v roku 2007 Cenu Slnko v sieti za celoživotné dielo. V roku 2011 získal Cenu ministra kultúry za rok 2010 a viaceré ocenenia za pamäti Proti prúdu. V roku 2012 získal Čestné uznanie Egona Ervína Kischa KALF a AOSS, Tvorivá prémia SFZ, ÚSTV, LF, Cena Slovenských filmových novinárov.
V roku 2015 dostal od prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku Pribinov kríž II. Triedy. V roku 2016 mu Literárny fond udelil Cenu Romana Kaliského.
V roku 2017 bol prijatý za čestného člena PEN-klubu. Je autorom viacerých publikácií, nedávno mu vyšla kniha Úklady jazyka. Je druhý raz ženatý, má dvoch synov. Hoci boli ako židovská rodina za vojny sledovaní, jeho mama zachránila život dvom Židovkám, za čo získala vyznamenanie Jad Vašem.
1914 1994 Ľudovít Lašán Ľudo Lašán, narodil sa 2.8.1909 v Ratkovej. Bol pedagóg, redaktor, publicista, básnik a kultúrno-osvetový pracovník. Študoval v Lučenci a na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, kde tiež prednášal históriu do roku 1960. V Hnúšti pôsobil ako učiteľ a neskôr sa stal riaditeľom Meštianskej školy v Ratkovej. Bol redaktorom Učiteľských novín, Slov. pedagogického nakladateľstva, odborným asistentom na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, 1960 – 64 vysokoškolským učiteľom na Pedagogickom inštitúte, 1964 – 77 na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, od 1977 na dôchodku. Autor básnických zbierok Kontúry Rudohoria (1933), Poblúdené dni (1943). R. 1980 vyšiel výber z jeho básnického diela Plody času. Ako profesionálny historik sa zaoberal novšou regionálnou históriou, o čom svedčí viacero vydaných knižných monografií (Mesto Trnava a jej samospráva v rokoch 1918 – 1938, Župa Bratislavská a činnosť župného zastupiteľstva 1919 až 1928 a i.). V pedagogickej oblasti sa podieľal na tvorbe viacerých aj celošt. učebníc dejepisu pre základné školy. Písal poéziu s tematikou rodného kraja. Zomrel 18.1.1994 Bratislava
1913 1999 Pavol Király Pavol Király, JUDr., narodil sa 8. 11. 1913 v Hnúšti – Likieri. Ako najmladší z ôsmich súrodencov nastúpil do sveta školských povinností ešte pred dovŕšením 6 roku. V rokoch 1919 – 1923 navštevoval Súkromnú ľudovú a učňovskú školu Rimamuránsko-Šalgotarjánskej železolejárskej účastinnej spoločnosti v Likieri – Kolónii. Po skončení pokračoval v Štúdiu v Štátnom reálnom gymnáziu v Rimavskej Sobote a ďalej na Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, ktorú ukončil v roku 1935. Stal sa tak najmladším právnikom vo vtedajšom Československu. Súdnu prax začal v Levoči, potom v Banskej Bystrici, Žiline, Trenčíne. Od roku 1948 prednášal na Právnickej fakulte UK v Bratislave, neskôr bol námestníkom krajského prokurátora v Bratislave. Od roku 1970 bol ministrom spravodlivosti.
1913 2005 Ľudovít Bortel Ľudovít Bortel, narodil sa 24. 8. 1914 v Hnúšti. Po absolvovaní štúdia na evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave pôsobil ako kaplán a farár na Horehroní. Aktívne sa zapojil do organizovania protifašistického boja a SNP. Po oslobodení pracoval v rôznych štátnych orgánoch: zástupca povereníka pre veci cirkevné, predseda KNV v Banskej Bystrici, splnomocnenec pre Slovensko na ministerstve výkupu, námestník ministra vnútorného obchodu ČSSR, generálny tajomník Vládneho výboru pre cestovný ruch, 1946-1960 poslanec SNR. Umrel 2.3.2005 v Bratislave.
1912 1986 Štefan Pasiar Štefan Pasiar, PhDr., narodil sa v Hnúšti 20.7.1913. Bol vysokoškolský pedagóg, osvetový a knižničný pracovník, historik knižníc, osvety, výchovy a vzdelávania dospelých. Umrel 11.4.1986 v Bratislave, pochovaný je v Hnúšti. Bol horlivým organizátorom kultúry, ako ochotník, režisér, prednášateľ a publicista. Vydal knižne Dejiny slovenských ľudových knižníc a podieľal sa na tvorbe Encyklopédie Slovenska – Pedagogickej encyklopédie Slovenska. Aktívne spolupracoval s Maticou slovenskou, venoval sa amatérskemu divadelníctvu, bol zakladateľom miestnej knižnice. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. Viedol katedru knihovníctva a vedeckých informácií.
1911 1975 Ondrej Klokoč Ondrej Klokoč, narodil sa 17.8.1911 v Hnúšti – Hačave a umrel 26.3.1975 v Bratislave. Bol slovenský politik, novinár, predseda SNR a jeden z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja v Malohonte. Počas SNP bol predsedom Revolučného národného výboru v Hnúšti, člen povstaleckej SNR. Pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach, ako šéfredaktor denníka Pravda a v rokoch 1968 – 1975 zastával funkciu predsedu SNR.
1911 1979 Koloman Štefko Koloman Štefko, narodil sa 10.1.1912 v Hnúšti, umrel 2.5.1979 v Bratislave. Bol cirkevným hodnostárom, redaktorom, veľprepoštom a riaditeľom Spolku Svätého Vojtecha v Trnave. Študoval na bohosloveckej fakulte v Bratislave, zaslúžil sa o zavedenie slovenskej reči do liturgie. Je autorom úvah a článkov publikovaných v Katolíckych novinách. Bol redaktor náboženských publikácií (Kalendár Pútnik svätovojtešský).
1909 1969 Štefan Tóbik Štefan Tóbik, PhDr., CSc. narodil sa v Hnúšti 7.2.1909. Bol jazykovedec, vysokoškolský profesor, publicista. Študoval na FF UK v Bratislave a na univerzite v Grazi. Pôsobil ako profesor, neskôr riaditeľ Obchodnej akadémie v Košiciach, na katedre slovenského jazyka a literatúry FF UPJŠ v Prešove, neskôr ako dekan. Umrel 2.9.1969 v Hnúšti, pochovaný je v Prešove. V jazykovednom výskume sa zameral na štúdium slovenských nárečí a na dejiny slovenského jazyka. Pozornosť venoval otázkam jazykovej výchovy, odbornej terminológie a na vývin spisovného jazyka, osobitne monograficky spracoval tému Kollárov a Šafárikov jazyk ( 1966 ).
1909 1972 Ján Miklo Ján Miklo, PhDr., doc.,CSc. narodil sa 12. 11 1911 v Hnúšti-Polome. Učiteľ, pedagóg, účastník SNP. Učiteľský ústav absolvoval v Prešove, VŠ pedagogickú v Bratislave. V rokoch 1935 – 1945 pôsobil ako učiteľ ľudových a meštianskych škôl v Lukovištiach a v Hnúšti, neskôr ako školský inšpektor v Rimavskej Sobote a Liptovskom Mikuláši, od roku 1954 pracoval ako vedúci pracovník Ústavu pre ďalšie vzdelávanie učiteľov v Bratislave potom viedol skupinu teórie vyučovania v 1.-5. roč. ZDŠ vo Výskumnom ústave pedagogickom. Autor monografie Dedinské národné školy s menším počtom tried a iné.
1908 1965 Karol Pádivý Karol Pádivý, narodil sa 10.9.1908 v Dolní Cerkvi a umrel 25.9.1965 v Trenčíne. Bol hudobný skladateľ a dirigent. Zaslúžil sa o rozvoj dychovej hudby na Slovensku, hlavne v povojnovom období. Založil a viedol malý sláčikový orchester a veľkú dychovú hudbu v závode Merina Trenčín. Bol spoluzakladateľ a iniciátor festivalov dychových orchestrov v Leviciach, Brezne a v Hnúšti.
1905 1991 Belo Cajchan Belo Cajchan, narodil sa 10.9. 1905 v Martine, umrel 10.11. 1991 v Hnúšti. Slovenský divadelný ochotník, zanietený športovec, dlhoročný predseda Matice slovenskej v Hnúšti. Občianskym povolaním bol bankový úradník. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch, v ktorých vytvoril vyše päťdesiatky divadelných postáv.
1900 1970 Karol Stuchlý Karol Stuchlý, narodil sa v Detvianskej Hute, zomrel 8.8.1970 v Hnúšti. Bol energetickým a hospodárskym pracovníkom. Pôsobil vo vedúcich funkciách mnohých elektrární. Považuje sa za priekopníka elektrifikácie Slovenska. Bol spoluzakladateľom elektrárenských spoločnosti a závodov, bol prvým zamestnancom a zároveň aj prvým riaditeľom Západoslovenských elektrární. Napísal štúdiu s touto problematikou.
1899 1988 Vojtech Ihriský Vojtech Ihriský, narodil sa 7.12.1899 v Krásne nad Kysucou, zomrel 11.6.1988 v Bratislave. Študoval na Gymnáziu v Levoči a na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1921 – 1926 študoval v Prahe na Umeleckej priemyselnej škole a Akadémii výtvarných umení. Bol žiakom ateliéru Jána Štursu a bral hodiny maľby u prof. Maxa Švabinského. Stal sa vedúcou osobnosťou modernizujúceho sa slovenského sochárstva. Staral sa o jeho rozvoj a najmä realistické tradície. Je autorom pomníka Jána Francisciho v Hnúšti, ktorý bol odhalený v roku 1925.
1899 1980 Ján Valach Ján Valach, MUDr., narodil sa 29.9.1899 vo Vaľkove a zomrel 11.9.1980 v Rimavskej Sobote. Bol lekár, chirurg. Študoval na Gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Lekárskej fakulte KU v Prahe. V rokoch 1924-1931 pôsobil v Hnúšti ako obvodný lekár. Neskôr na 1. chirurgickej klinike prof. MUDr. A. Jiráska v Prahe. V Roku 1939 zriadil nemocnicu v Hnúšti, po vyhlásení SNP v hodnosti kapitán bol jej riaditeľom a pod jeho vedením plnila úlohy povstaleckej nemocnice. Bol uznávaným odborníkom v brušnej chirurgii.
1894 1964 Bernard Mišečka Bernard Mišečka, narodil sa v roku 1894 v Hnúšti, zomrel v roku 1964. Bol učiteľ a kňaz. Študoval na lýceu v Kežmarku a v evanjelickom kolégiu v Prešove. Po vzniku ČSR pokračoval v Štúdiu na FF KU v Prahe. Ako učiteľ psychológie, logiky, sociológie, filológie a histórie pôsobil na Gymnáziu v Rimavskej Sobote. Venoval sa aj literárnej činnosti, básne s rôznou tematikou uverejňoval v novinách Gemer-Malohonst, často pod pseudonymami Filantrop Tisovský. Väčšina z nich však zostala v rukopise.
1873 1939 Eduard Kováč Eduard Kováč, narodil sa v Hnúšti – Brádne 12.1.1873. Umrel 17.11.1939 v New Yorku. Bol krajanským kultúrnym pracovníkom, podnikateľom. Vyučil sa za stolára a rezbára v Pešť-Budíne. Od roku 1898 bol majiteľom umelecko-stolárskej dielne na nábytok vo Zvolene. Usadil sa v New Yorku, kde vlastnil hotel Tatra. Potom bol zástupcom novín Slovák v Amerike, zakladateľ Slovenskej štátnej banky v Uniontowne. Po roku 1919 zakladateľ americko-slovenskej stolárskej spoločnosti Turčan v Martine. V New Yorku podporoval činnosť krajanských spolkov. Zakladateľ prvého zboru Slovenskej ligy v Amerike.
1854 1926 Miloslav Francisci Miloslav Francisci, MUDr., narodil sa 30. 4. 1854 v Debrecíne, umrel 29.1.1926 v Clevelande. Bol lekárom a skladateľom, synom Janka Francisciho. Študoval na Gymnáziu v Revúcej, Bratislave a Šoprone. Po absolvovaní medecíny vo Viedni odišiel do USA. Založil a viedol spevokol Kriváň. Harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal trávnice. Zložil prvé slovenské operety: Bohatieri veselej družiny, Astra, V cigánskom tábore, Ženská bula. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho tvorba pomáhala udržiavať národné povedomie medzi americkými Slovákmi. Všetky diela boli predvedené v USA a na Slovensku, v Bratislave 1925, v Leviciach 1932 a v Ilave 1935.
1848 1910 Jozef Hrk Jozef Hrk, narodil sa 3.7.1848 v Hnúšti. Bol evanjelickým farárom, učiteľom, historikom a publicistom. Prednášal ako profesor teologickej akadémie v Prešove. Je autorom vyše 20 knižných prác a 400 štúdií a článkov v odborných časopisoch a novinách. V mladosti písal beletriu, fejtóny i humoristické črty. Prispieval do ročenky Prešovského kolégia. Zomrel 16.2.1910 v Bratislave.
1823 1873 Peter Kellner Peter Kellner ( vl. menom Peter Pavol Kellner, pseud. Dobroslav, Záboj Hostinský ) narodil sa 6.1.1823 vo Veľkej Polome. Bol básnik, dramatik, historik, redaktor Slovenských národných novín, člen Tatrína, prvý propagátor zrušenia poddanstva, revolucionár v meruôsmom a merudeviatom roku. Patril medzi najaktívnejších členov študentských spolkov a Štúrových spolupracovníkov. Pracoval v redakcii Slovenských národných novín a orla tatranského, ktorý viedol i v čase zaneprázdnenia Ľudovíta Štúra činnosťou v Uhorskom sneme. Bol človekom širokého rozhľadu a záujmov. Písal vlastenecké a reflexívne básne, v ktorých sa snažil vystihnúť národnú špecifickosť v alegorických polohách zobraziť súveké pomery (najmä v básni Silvestrova noc). Pôsobil v Hnúšti. Umrel 10.8.1873. Pochovaný je v Rimavskej Sobote
1822 1905 Ján Francisci Ján Francisci ( pseud. Rimavský, Slavoľub, Vratislav ), narodil sa 1.6.1822 v Hnúšti. Bol politik, spisovateľ, redaktor, prekladateľ, úradník. Umrel v Martine 7.3.1905. Francisci ako nadšený štúrovec po odstránení svojho učiteľa z katedry viedol prešporských študentov do Levoče a stal ich predsedom v spolku Jednota. Podobne sa prejavil aj v revolúcii v meruôsmom roku, keď ako kapitán a jeden z „troch Sokolov“(Francisci, Daxner, Bakulíni) bol žalárovaný a odsúdený na smrť. V roku 1861 založil Pešťbudínske vedomosti, prvý slovenský politický časopis a začas bol jeho zodpovedným redaktorom. V tomže roku ho vidíme pod martinskými lipami ako predsedu národného zhromaždenia a spoluosnovateľa Memoranda národa slovenského. Vo veľkej miere sa zaslúžil o Maticu slovenskú a stal sa jej čestným predsedom a čestným občanom Martina. Ťažisko jeho činnosti však bolo v politickom a publicistickom pôsobení. V literatúre bol známy ako Janko Rimavský a jeho báseň Mojim vrstovníkom na pamiatku bola prvá tlačená báseň v strednej slovenčine. Vynikal aj ako zberateľ rozprávok a v roku 1845 vydal v Levoči zbierku povestí. V Martine založil edíciu národného zábavníka a zaslúžil sa o divadelné ochotníctvo.
1814 1895 Gustáv Fáy Gustáv Fáy, narodil sa 12.5.1814 v Hnúšti, umrel 26.4.1895 v Hnúšti. Bol župným hodnostárom a statkárom. Po štúdiách pôsobil v správe Gemersko-malohontskej stolice a župy. V rokoch 1845-1848 a 1867-1872 bol podžupanom a do roku 1891 županom. Bol spoluzakladateľom Rimamuránskej železiarkej únie, v rokoch 1869 – 1872 aj poslancom Uhorského snemu.
1796 1880 Matej Hrebenda Matej Hrebenda ( pseudonym Hačavský ) narodil sa 10.3.1796 v Rimavskej Píle. Bol ľudový spisovateľ a kolportér. Umrel 16.3.1880 v Hnúšti-Hačave. V mladosti pôsobil ako mendík, neskôr ako hlásnik a od roku 1829 žil v Hačave, kde pôsobil ako kolportér slovenských a českých kníh. Bol autorom príležitostných a gratulačných veršov. Zbieral ľudové piesne, zážitky z ciest opísal vo Vlastnom životopise. Udržiaval kontakty najmä s Gašparom F. Belopotockým a hoci sám slepý iných prebúdzal svetlom vzdelanosti k horlivosti za veci národné. Svojou kolportážou ovplyvnil kultúrny život na Slovensku v období národného obrodenia.
1780 1847 Michal Bosý Michal Bosý, (pseudonym Bohuslav Križák), narodil sa 9. 1. 1780 v Hnúšti a umrel 24. 2. 1847 v Rimavskom Brezove. Bol básnikom, náboženským spisovateľom a prekladateľom Shakespearea. Študoval na Univerzite v Jene. Ako evanjelický farár a kaplán pôsobil na viacerých miestach, napr. Pondelku, Tisovci, Aradáči v Rumunsku, Békešskej Čabe, Poľnom Berinčoku, Vyšnej Pokoradzi, v Rimavskom Brezove, kde aj umrel. Vynikal širokými encyklopedickými vedomosťami a filozofickým vzdelaním. Orientoval sa na botaniku a mineralógiu. Písal časomerné sylabické a prízvučné básne. Pre jeho časomerný epos protimaďarského zamerania Orech vlašský, nemohla vyjsť Nitra v roku 1843. Prispieval do Slovenského pozorníka a Slovenských pohľadov. Preložil napr. dielo Dvaja veronskí páni.
1768 1840 Gregor Paulíny Gregor Paulíny, narodil sa 5. 3. 1768 v Hnúšti-Hačave, umrel 28. 1. 1840 v Poltári. Bol osvietenským vzdelancom, učiteľom. Učil na cirkevných školách v Brádne, Klenovci, Rimavskom Brezove, kde bol u neho mendíkom Matej Hrebenda a v Poltári. Literárne bol činný v kruhu malohontských vzdelancov, v rukopise ostali jeho odpisy zaujímavých beletristických a anekdotických prác, poviedok a legiend. Bol členom Učenej spoločnosti Malohontskej od roku 1792.
1765 1835 Peter Kubínyi Peter Kubínsky (aj Kubíni, Kubínyi), narodil sa 12. 3. 1765 v Hnúšti a umrel 24. 9. 1835 v Hnúšti. Bol publicista, historik. Študoval v Levoči, Kežmarku. Pôsobil ako dozorca reformovanej evanjelickej cirkvi v Malohonte. Začas bol riaditeľom Malohontskej učenej spoločnosti a podpredseda Rožňavskej železiarskej spoločnosti. U neho bola verejná knižnica. Bol autorom článkov z histórie, numizmatiky a archeológie, ako aj genealógie vlastného rodu z Vyšného Kubína. Bol majiteľom vysokej pece, železiarskeho hámru v Hnúšti. Bol kráľovským radcom.
1763 1819 Ján Korček Ján Korček, spisovateľ, evan. kaplán. Narodil sa 5.6.1763 v Turč. Štiavničke, umrel 12.4.1819 v Hnúšti. V rokoch 1785-1819 farár v Hnúšti, generálny event. senior. Bol členom Učenej spoločnosti malohontskej, prispieval básňami a rozpravami do zborníka Solennia. Vydal kázne a nábož.- histor. príspevky z dejín Malohontu.
1759 1809 Samuel Čerňanský Samuel Čerňanský, narodil sa v Hnúšti 12.9.1759. Bol básnik, spisovateľ, biskup, vedátor. Po smrti Jána Chrastinu v roku 1779 bol korektorom slovenských kníh v bratislavskej tlačiarni. Zaujímal sa o zemepis, fyziku a astronómiu. Zhotovoval mapy a do kalendára Juraja Palkoviča na rok 1807 zhotovil astronomické hodiny. Bol autorom mnohých duchovných piesní, ako súčasti evanjelického Zborníka. Prekladal nemeckého básnika Gellera. O rozvoj slovenskej prózy sa pričinil spracovaním jeho najznámejšieho diela Pamätné príhody grófa Beňovského. Bol autorom piesní v Tranovského kancionáli, osvetovým pracovníkom, spoluzakladateľom Ústavu česko-slovenskej reči a literatúry pri lýceu v Bratislave. Umrel v Bátovciach (okres Levice) 12.2.1809.
1751 1806 Daniel Bocko Daniel Bocko, narodil sa 31.12.1751 v Demänovej. Umrel 22.4.1806 v Sarvaši. Po získaní základného vzdelania v Demänovej bol krajčírskym učňom v Hnúšti do roku 1768. Potom študoval v Ožďanoch, Kežmarku, Bratislave a teológiu v Jene. Neskôr, ako evanjelický kazateľ, pôsobil v Sarvaši ako dekan Békešsko-banátskeho seniorátu sa zaslúžil o rozvoj slovenských škôl. Inicioval nižšie evanjelické gymnázium v Poľnom Berinčoku, kde sa používal tzv. Bockovský učebný plán. Jeho šlabikár vyšiel vo viacerých vydaniach a používal sa ešte aj v 60. rokoch 19. storočia.
1719 1785 Matej Holko Matej Holko, historik. Narodil sa 30.3.1719 v Tisovci, umrel 28.10.1785 v Nižnom Skálniku. Bol kultúrnym pracovníkom, organizátorom. Pôsobil ako evanjelickej kňaz v Kobeliarove, Hnúšti a Nižnom Skálniku. Venoval sa kultúrnej histórii (latinsky písané katalógy uhorských literátov, slovenských kníh, uhorských škôl a evanjelických farárov), ktoré ostali v rukopise. Zostavil prvú zbierku slovenských ľudových piesní a v roku 1767 sa pokúsil založiť učenú spoločnosť v Malohonte.
1709 1776 Ján Čerňanský Ján Čerňanský, narodil sa 4. 4. 1709 v Rajci a umrel v roku 1776 v Dolnej Strehovej. Pochádzal z meštianskej rodiny, bol básnikom a bibliofilom. Študoval teológiu v Wittembergu a v Lipsku, kde bol korektorom slovenských kníh v Breitkopfovej tlačiarni. Od roku 1740 bol rektorom školy v Súľove, potom evanjelický farár v Paludzi, Hybiach a v rokoch 1857-1860 pôsobil v Hnúšti. Od študentských čias zbieral staré knihy a rukopisy. Písal verše a duchovné piesne. Korektorskou činnosťou sa zaslúžil o rozkvet slovenskej študentskej a exulantskej literatúry v Nemecku. Je autorom veršovanej didaktickej skladby k výročiu zemetrasenia v Lisabone.
1678 1756 Ján Lovčáni Ján Lovčáni (Lovcsányi, Lowcsáni) sa narodil v Hnúšti v roku 1678. Umrel v roku 1756 v Lešti. Od roku 1705 bol evanjelický farár v Tomášovciach a neskôr senior v Lešti. Pôsobil ako notár Novohradského bratstva. Autor kázní pri inštalácii superintendentov S. Michalidesa a J. Pilárika. Bol skladateľ cirkevných piesní, ktoré boli zaradené do Tranovského kancionála (napr. Divná věc se stala, Jezu milý v tuto chvíli).
1636 1708 Ondrej Bodovínus Ondrej Bodovínus (Bodovíni, Bodó), narodil sa v 1636 v Bodiciach, zomrel 10.3.1708 v Štítniku. Bol cirkevným hodnostárom, príslušníkom starého turčianskeho zemianskeho rodu. Po štúdiách stal sa učiteľom, pôsobil v Hnúšti, Čerenčanoch, Rimavskej Bani a Brezne. V 1691 bol gemerským seniorom. Písal a zbieral náboženské piesne, ktoré do svojej zbierky zaradil jeho vnuk Matej Bodó.