#
#
#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

PRIPOMÍNAME SI 190. VÝROČIE NARODENIA PAVLA EMANUELA DOBŠINSKÉHO I DEŇ ĽUDOVEJ ROZPRÁVKY

Typ: ostatné
Pavol Dobšinský sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach v rodine evanjelického farára a učiteľa ako prvorodený syn. Svoje detstvo prežil v Sirku, kde navštevoval aj ľudovú školu. Ako 9- ročný začal študovať na gymnáziu v Rožňave a neskôr v Miškovci, kde sa zdokonalil v maďarskom jazyku a zároveň absolvoval nižšie gymnaziálne štúdiá.

V roku 1840 začal študovať teológiu a filozofiu na evanjelickom lýceu v Levoči, v tej dobe jednej z najlepších stredných škôl. Ako 14- ročný sa zoznamuje s Jánom Bottom i Ľudovítom Kubánim. Stal sa členom súkromného študentského spolku Jednota mládeže slovenskej, ktorý viedol Ján Francisci Rimavský. Pavol Dobšinský v tomto období prispieval aj do Levočského zábavníka s podtitulom Prostonárodný zábavník a zároveň v tomto období vznikali aj jeho prvotiny – K Tatrám, Bánse, Spievanky, Časy, Opustený... V roku 1848 došlo k rozpusteniu Jednoty mládeže slovenskej a študenti sa porozchádzali. Dobšinský sa okrem vlastnej tvorby venoval aj prekladateskej činnosti. Ovládal srbochorvátštinu, anglický, francúzsky, poľský jazyk a ruštinu. Po skončení vojenskej služby sa v roku 1850 vrátil k rodičom do Sirku, kde sa začal venovať príprave na kandidátsku kňazskú skúšku, ktorú úspešne absolvoval. V tomto čase venoval časť svojej energie zberateskej činnosti. V rokoch 1850 - 1852 bol tajomníkom evanjelického farára Samuela Reussa v Revúcej, ktorý ešte viac podnietil jeho zberateľské a vydavateľské snahy. V roku 1858 získal miesora slovenského jazyka a literatúry na lýceu v Banskej Štiavnici. V roku 1859 požiadal o povolensto profeie vydávať časopis pre umenie a literatúru SOKOL. Na stránkach tohto časopisu publikovali svoju tvorbu okrem iných Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto i Janko Kráľ. V roku 1861 napokon okolnosti donútili Dobšinského zanechať jeho vydávanie a zároveň odchádza z Banskej Štiavnice na Gemer. Ako kazateľ sa usadil v Drienčanoch, kde ostal do konca svojho života. Po neúspešných Francisciho a Reussových pokusoch vo vydávaní slovenských povestí a rozprávok sa na túto úlohu podujal Dobšinský spolu s Augustom Horislavom Škultétym. V rokoch 1858 - 1861 vydal s veľkým pracovným nasadením a hmotnými obeťami spolu so Škultétym šesť zošitov s názvom SLOVENSKÉ POVESTI. Zbierka obsahovala 64 rozprávok čarodejného typu, ktorým Dobšinský pripisoval mytologický pôvod. V roku 1867 sa výbor Matice slovenskej rozhodol vydávať Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádaniek, hier, obyčají a povier a jeho redakciou poveril Pavla Dobšinského. V roku 1871 Dobšinský publikoval v diele ÚVAHY O SLOVENSKÝCH POVESTIACH výsledky dlhoročného štúdia slovenských ľudových rozprávok. K jeho činnosti, z poverenia výboru Matice slovenskej, sa pripravuje aj jeho kniha z roku 1880 PROSTONARODNIE OBYČAJE, POVERY A HRY SLOVENSKÉ. Má dve časti – prvá sa venuje opisu ľudového života, druhá časť sleduje rôzne ľudové hry v jednotlivých častiach roka. Najväčšie dielo, PROSTONÁRODNÉ SLOVENSKÉ POVESTI, vydal Dobšinský na sklonku svojho života. Táto doposiaľ najobsiahlejšia zbierka slovenských rozprávok vyšla v rokoch 1880-83 v Martine v ôsmich zošitoch a tvorilo ju 90 rozprávok. Obsah Prostonárodných slovenských povestí je žánrovo pestrý a bohatý. Zastúpené sú predovšetkým rozprávky fantastické. Okrem nich sa tu nachádzajú rozprávky zvieracie, legendárne, novelistické, realistické aj humoristické. Charakteristickým znakom tejto zbierky je jednotná autorská línia všetkých rozprávok, mnohé časti boli upravené štylisticky. Druhé vydanie (1959) bolo doplnené ilustráciami M. Benku, tretie vydanie vyšlo v roku 1966 a štvrté vydanie v roku 1973 spolu s textami knihy Slovenské povesti. Pavol Dobšinský zomrel na fare v Drienčanoch 22. októbra 1885 vo veku 57 rokov .

Zaujímavosti:

-celým menom Pavol Emanuel Dobšinský

-publikoval svoju tvorbu pod pseudonymami Miloš, Ondrej Kráľ, Slavo Drienčanský, Železnický

-bol dvakrát ženatý, prvou ženou mu bola Paulína Schmidtová a po jej smrti sa oženil s Adelou Čajakovou rodenou Medveckou (vdovou po štúrovskom spisovateľovi Jánovi Čajakovi a setrou Spisovateľky Terézie Vansovej)

-jeho adoptívnym synom bol spisovateľ Ján Čajak

-jeho kmotrom a kamarátom bol Ján Botto

-svoju manželku Adelu volal Atalienka (Otolienka) podľa postavy z ľudovej rozprávky Šurienka a Atalienka

-vo Francúzsku vyšla v roku 2004 zbierka 100 najkrajších rozprávok sveta a v nej bola uverejnená iba jedna rozprávka zastupujúca Slovensko – Dobšinského Ružová Anička


 

Pri príležitosti 190. výročia narodenia Pavla Dobšinského sa 21.marca 2018 konala v obci Drienčany konferencia.

Zaujímavé prerozprávanie o živote Pavla Dobšinského rozprávkarom Petrom Glockom nájdete na: http://dikda.eu/rozpravka-o-rozpravkarovi/


 

Knižnica prof. Štefana Pasiara


Vytvorené: 23. 3. 2018
Posledná aktualizácia: 25. 4. 2018 09:17
Autor: Správca Webu