#
#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

To nemôže byť náhoda...

Typ: ostatné
To nemôže byť náhoda... Osobné nádeje slovenského ducha si naložili do vagónov a z južného Maďarska sa pohli do vlasti svojich predkov ...

Vo filme spomienok vidím tváre zosnulých najbližších. Ležia na hnúšťanskom cintoríne. Mám pocit, že sa s nimi zhováram. Je priam lahodou pre dušu prinavracať si múdrosť starých rodičov, no hlavne tú húževnatosť s akou sa vyrovnávali s najdramatickejšími zlomami osudov. V roku, v ktorom si na nich spomínam zvlášť intenzívne, sa mi v kontexte výročia ich návratu do domoviny predkov približujú aj dotyky s prostredím, s ktorým sa v rámci výmeny obyvateľstva lúčili. Hoci nadchnutí sloganom z plagátu Martina Benku ( SLOVÁCI, SLOVENKY – RODNÁ ZEM VÁS VOLÁ! ), vo svojom vnútri duše to tajne, útlocitne spájali s prežitým príbehom ,,tatam na Sarvaši“. Im, ktorým na železničnej stanici ich rodnej obce, prestrihli pupočnú šnúru, odrazu žili ako v dvoch domovoch po celý svoj život. Tým novým naplno dýchali v žiadanej vlasti, kým ten, ktorý opustili, spomienkami živo zvestovali nám, svojim potomkom. Z času na čas nostalgicky pohládzali pre nich priam sväté a pre nás už tajuplné ... I do okamihu, keď sme vedno so starými rodičmi, otcom a jeho bratmi, navštevujúc najbližšie rodiny v Strieborných viniciach, Kardoši, Orméň kúte, Čabačúde, Kondoroši i Poľnom Berinčoku, ktoré nevyslyšali volanie slovenskej vlasti a zostali na Dolnej zemi, pochopili, s akou vrúcnou detailnosťou kultúry života, zvyklostí a fortieľneho gazdovského pragmatizmu, okrem spomienok, najmä však odhodlania pečateného Božím slovom v Tranosciu, svoju celú dolnozemskú svojbytnosť, priniesli až sem, až do Hnúšte. Tak ako do rôznych kútov Slovenska mnohí iní...

V čase, keď si viacerí pripomíname sedemdesiate výročie návratu Slovákov do vlasti, zhodou okolností do Hnúšte v piatok 9. júna zavítala vzácna návšteva z Békešskej župy, ktorú som mal možnosť sprevádzať. Boli to riaditeľky a zástupcovia slovenských škôl na Dolnej zemi. Z Békešskej Čaby prišla štvorčlenná delegácia pod vedením p. Edity Pečeňovej, zo Sarvaša päťčlenná delegácia pod vedením p. Zuzany Nemčokovej a zo Slovenského Komlóša prišla p. Zuzana Lauková so svojou zástupkyňou. Prijatia sa im dostalo od vedenia Základnej školy Klokočovej. Zoznámili sa s históriou školy i mesta a so záujmom si prezreli artefakty v Múzeu socialistických kuriozít. S nápadom výmeny skúseností zo školského prostredia, porovnania školských zákonov na oboch stranách a osobné porovnanie školských prostredí, prišiel Mgr. Alexander Bodon zo ŠZŠ v Rimavskej Seči. Jeho návrh prešiel v Klube riaditeľov škôl a školských zariadení (KRŠ) okresu Rimavská Sobota. V minulom školskom roku boli naši riaditelia škôl na Dolnej zemi a naši priatelia opätovali návštevu v dňoch 8.-10. júna 2017. Navštívili Rimavskú Sobotu, kde boli prijatí primátorom JUDr. Jozef Šimkom, i Evanjelickú základnú školu Zlatice Oravcovej. Neobišli Rimavskú Baňu s riaditeľom Erikom Fellom a zároveň predsedom KRŠ okresu Rimavská Sobota. Po Hnúšti sa zastavili v Tisovci. Ďalší deň si prezreli školu na Teplom Vrchu a nakoniec navštívili Základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským v Bátke. Dojmy zo stretnutí s vyústením do vzájomnej informovanosti o problémoch v školstve na oboch stranách určite zanechali pozitívne podnety pre riadiacich pracovníkov dotknutých škôl s pevným rozhodnutím v spolupráci pokračovať.

Nedá mi nespomenúť dve mená, ktoré nás Hnúšťanov takpovediac viažu s Dolnou zemou. Daniel Bocko, sa síce narodil 31.12.1751 v Demänovej, ale po získaní základného vzdelania v Demänovej bol krajčírskym učňom v Hnúšti do roku 1768. Potom študoval v Ožďanoch, Kežmarku, Bratislave a teológiu v Jene. Neskôr, ako evanjelický kazateľ, pôsobil v Sarvaši ako dekan Békešsko-banátskeho seniorátu sa zaslúžil o rozvoj slovenských škôl. Inicioval nižšie evanjelické gymnázium v Poľnom Berinčoku, kde sa používal tzv. Bockovský učebný plán. Jeho šlabikár vyšiel vo viacerých vydaniach a používal sa ešte aj v 60. rokoch 19. storočia. Umrel 22.4.1806 v Sarvaši. A napokon Michal Bosý, (pseudonym Bohuslav Križák), narodil sa 9. 1. 1780 v Hnúšti a umrel 24. 2. 1847 v Rimavskom Brezove. Bol básnikom, náboženským spisovateľom a prekladateľom Shakespearea. Študoval na Univerzite v Jene. Ako evanjelický farár a kaplán pôsobil na viacerých miestach, napr. Pondelku, Tisovci, Aradáči v Rumunsku, Békešskej Čabe, Poľnom Berinčoku, Vyšnej Pokoradzi, v Rimavskom Brezove, kde aj umrel. Vynikal širokými encyklopedickými vedomosťami a filozofickým vzdelaním. Orientoval sa na botaniku a mineralógiu. Písal časomerné sylabické a prízvučné básne. Pre jeho časomerný epos protimaďarského zamerania Orech vlašský, nemohla vyjsť Nitra v roku 1843. Prispieval do Slovenského pozorníka a Slovenských pohľadov. Preložil napr. dielo Dvaja šľachtici veronskí.
Mgr. Martin Pliešovský, MsKS


Vytvorené: 28. 7. 2017
Posledná aktualizácia: 28. 7. 2017 21:47
Autor: Správca Webu