#
#
#
#
#

Výber jazyka

Obsah

Spomienka na PhDr. Štefana Pasiara

Typ: ostatné
Spomienka na PhDr. Štefana Pasiara 20. júla 2018 uplynulo 105 rokov od narodenia nášho rodáka, univerzitného profesora Štefana Pasiara.
Položením kvetov na jeho hrob sme si uctili významného vedca, vysokoškolského pedagóga, historika hnihovníctva, osvety, kultúry, výchovy a vzdelávania dospelých, publicistu a redaktora.

Spomienka na PhDr. Štefana Pasiara

 

20. júla 2018 uplynulo 105 rokov od narodenia nášho rodáka, univerzitného profesora Štefana Pasiara.
Položením kvetov na jeho hrob sme si uctili významného vedca, vysokoškolského pedagóga, historika hnihovníctva, osvety, kultúry, výchovy a vzdelávania dospelých, publicistu a redaktora.

Výročia v živote ľudstva, národov, výročia inštitúcií i jednotlivcov a takisto zákonov si nepripomíname samoúčelne. Má to svoj spoločenský zmysel a význam. Lepšie si uvedomujeme statočné postoje ľudí k životu a práci, lepšie ich poznávame nie preto, aby sme ich len poznali, ale aj preto, aby sme z nich ťažili potrebné podnety pre naše snaženia v prítomnosti.

Týmito slovami uviedol v roku 1984 profesor Štefan Pasiar, v tom čase predseda Slovenskej knižničnej rady, svoj príspevok Knižničné zákony a sústava knižníc v periodiku Knižnice a vedecké informácie k výročiam Zákona 430/1919 a 53/1959. V tom čase bezpochyby netušil, že významným výročím pre knihovnícku verejnosť, jeho bývalých spolupracovníkov a absolventov sa stane aj výročie jeho narodenia (20. júl 1913), ktoré si v súčasnosti s úctou jeho vlastnými slovami pripomíname.

 

Štefan Pasiar sa narodil  a vyrástol v rodine továrenského robotníka 20.júla 1913 v Hnúšti, kde strávil svoje prvé školské roky.
Do osvetovej práce sa zapojil už ako študent na Štátnom reálnom gymnáziu v Rimavskej Sopbote /1924 - 1932/, a potom neskôr, po štúdiu na pedagogickej akadémii / 1932 - 1933/ ako stredoškolský učiteľ v Tisovci /1933 - 1938/ a Hnúšti /1938 - 1943/. Učiteľská dráha predznačila zameranie jeho činnosti.
Stal sa horlivým organizátorom kultúry, či už ako ochotník, režisér, prednášateľ a publicista. Aktívne spolupracoval s Maticou slovenskou, v ktorej začal pracovať ako organizačný referent pre miestne odbory /1943 - 1953/. Už tu začali vznikať základy jeho neskorších rozsiahlych knižných prác. Publikoval články, štúdie a spracoval prvé monografie.
Popri záujmoch o výchovu a vzdelávanie na prvé miesto kládol problematiku kníh a knižníc. Bol presvedčený, že sa knižnice raz stanú najvhodnejšími centrami výchovy a vzdelávania. Tvorivé obdobie v jeho živote nastalo v rokoch 1953 - 1959 kedy pôsobil ako vedúci pracovník v novozaloženom Osvetovom ústredí v Bratislave, kde sa zúčastnil na rozvíjaní kultúrno - osvetovej práce, vydával Osvetový zborník. Počas pôsobenia v Osvetovom ústave externe pôsobil ako prednášateľ na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde sa začal venovať otázkam štúdia knihovníctva, ktorému chýbali základné učebnice a tak v roku 1957 vydal knižne DEJINY SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH KNIŽNÍC, ktoré vznikli ako výsledok dlhodobého štúdia. Stal sa jedným z prvých vedecky fundovaných odborníkov na problematiku knihy a knižníc.
Od roku 1959 až do roku 1982 pracoval na FF UK, najskôr ako asistent, v roku 1960 - 1961 sa habilitoval na docenta a v roku 1965 bol menovaný univerzitným profesorom. Najskôr viedol subkatedru a od roku 1960 samostatnú Katedru knihovedy a vedeckých informácií, z ktorej odišiel v roku 1982 na dôchodok, ale až do svojej smrti / 11.apríla 1986/ ju neopustil.
Jeho dlhoročná vedecká tvorba predstavuje niekoľko stoviek článkov, štúdií, materiálov uverejnených v ústrednej a odbornej tlači, aj knižné publikácie .
Sú odrazom záujmu o dve tematické oblasti - dejiny a vzdelávanie dospelých a dejiny knižníc. Nielen história ale aj budúcnosť knižníc mu bola prvoradou starosťou. Od roku 1961 až do
roku 1986 bol predsedom Slovenskej knižničnej rady. V publikačnej činnosti venoval svoju pozornosť aj osobnostiam kultúry a osvety, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe našich encyklopedických diel - ENCYKLOPÉDIA SLOVENSKA, PEDAGOGICKÁ ENCYKLOPÉDIA SLOVENSKA.
Smrť prerušila jeho prácu v čase, keď snáď najviac pozornosti a tvorivých síl sústreďoval na prípravu časti o knižniciach do pripravovanej VLASTIVEDY GEMERA. Jeho pozornosť rodnému kraju Gemer - Malohontu bola obdivuhodná. Nebol iba veľkým obdivovateľom krás rodného kraja, ale pri každej možnej príležitosti sa aj rád doň vracal, pritom nikdy neobišiel knižnicu či v rodnom meste alebo v Rimavskej Sobote. Zastavil sa u známych, u priateľov, porozprával sa, pospomínal. Bol výborný rozprávač, znalec a milovník krásnych ľudových piesní, veľký a zanietený futbalový fanúšik.

Od 25.5.2006 naša knižnica nesie meno profesora Štefana Pasiara .

105. výročie jeho narodenia, ktoré si pripomíname v tomto roku, je významnou inšpiráciou pre obhliadnutie sa za tvorbou univerzitného profesora, ktorého odkaz v podobe zanechaných publikácií je aktuálny aj dnes. Za dlhoročnú odbornú prácu boli univerzitnému profesorovi PhDr. Štefanovi Pasiarovi udelené viaceré vyznamenania a verejné ocenenia.

Publikačnú činnosť prof. Štefana Pasiara nájdete tu: https://ikaros.cz/po-stopach-diela-prof-stefana-pasiara#8

 

Zdroj: http://old.hnusta.sk/profesor-stefan-pasiar

            https://ikaros.cz/po-stopach-diela-prof-stefana-pasiara#8

 

Knižnica prof. Štefana Pasiara


Vytvorené: 23. 7. 2018
Posledná aktualizácia: 23. 7. 2018 14:40
Autor: Správca Webu