#
#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

Catalpa bignonioides Walt.


CatalpaKatalpa bignóniovitá – Katalpa trubačovitá

Strom vysoký 15 – 20 metrov. Koruna je široká, guľovitá. Kôra je sivasto hnedá. Borka je hnedasto sivá až sivá, rozpukaná do obldĺžnikovitých platničiek, pozdĺžne pukliny sú hlbšie.

Púčiky má zoskupené v trojpočetných praslenoch, často v rôznej výške, sú malé, 2 -3 mm, polguľovité, sediace. Púčikové šupiny sú viaceré, široko vajcovité, hrdzavo hnedé, riedko chlpaté.

Jednoročné výhonky sú zelené, miestami červenkasté, slabo chĺpkaté, sivasto osrienené, neskôr oranžovo hnedé až sivasto hnedé. Lenticely sú pomerne malé, mierne vystupujúce, hnedasté. Listové stopky sú veľké, elipsovité aj okrúhlasté, s výraznými stopami cievnych zväzkov.

Listy sú 100 – 200x 90 – 150 mm, vajcovité až široko vajcovité, na báze srdcovité alebo široko zaokrúhlené, na vrchole dlho hrotité, celistvookrajové alebo s dvoma neveľkými lalokmi. Vrchná strana je tmavšie zelelá, matná, spodná svetlejšia, pri rozvíjaní sú chlpaté neskôr výrazne chlpaté len na žilách. Po rozotretí nepríjemne páchnu. Stopka je 80 – 160 mm dlhá.

Katalpa bignóniovitá

Kvitne v máji až v júni. Kvety sú obojpohlavné, súmerné. Kališné lístky sú 10 – 12 x 6 – 8 mm, široko vajcovité, zelené až červenkasté, lysé. Koruna je 40 – 50 x 25 x 30mm, lievikovito zvonkovitá, s nerovnakým korunným lemom, ktorý má v hornej časti tri väčšie a vdolnej časti dva menšie laloky, tie sú na okraji nepravidelne vykrajované. Koruna je biela, vnutri s dvoma žltými pásikmi a viacerými červenkastohnedými bodkami. Má 2 tyčinky , ktoré sú kratšie ako čnelka, blizna je dvojlaločná. Kvety sú zoskupené do priamych vrcholových metlín.

Plod je 200 – 400 x 6 – 8 mm valcovitá tobolka, svetlohnedá, puká dvoma chlopňami. Plody vyrastajú v metlinách na 20 – 40 mm dlhých stopkách. Semeno je dvojstranne blanito lemované, striebristo sivé, s lemom 25 – 30 x 6 mm, ktorý má na koncoch jemné dlhé vlásky. Semená sú zoskupené vo väčšom počte okolo stredného stĺpika. Dozrieva v októbri. Pôvodne je rozšírená v juhovýchodnej časti severoamerického kontinentu, od Georgie cez Floridu a Mississippi do Luisiany. Rastie v nížinách až pahorkatinách, v zmiešaných listnatých lesoch na úrodných pôdach. Do Európy bola zavedená roku 1726. Je to polotôňomilná drevina, náročná na obsah živín v pôde, poškodzujú ju silné mrazy. Je veľmi dekoratívna veľkými listami, kvetmi a plodmi.