#
#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

80. rokov od vzniku okresu Hnúšťa

Typ: ostatné
80. rokov od vzniku okresu Hnúšťa Vážení čitatelia, v roku 2018 si pripomíname niekoľko významných historických udalostí, ktoré formovali dejiny nášho národa a štátu. Určite ste boli z médií, či rôznych podujatí informovaní o osudových osmičkách našich dejín. Tento článok sa nebude venovať globálnym či celoštátnym udalostiam spojených s našou históriu, ale krátkou, no za to na udalosti bohatou kapitolou našich regionálnych dejín a to vzniku okresu Hnúšťa, ktorý ako územno-správna administratívna jednotka existoval v rokoch 1938 - 1945.

Počas svojej existencie existoval v dvoch štátnych útvaroch a to v tzv. druhej Česko-slovenskej republike a od 14. marca 1939 do svojho zániku v Slovenskom štáte (od prijatia ústavy 21. 7. 1939 Slovenskej republike). Dátum vzniku, ako aj samostatný vznik, okresu Hnúšťa bol výsledkom Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938. Vtedajšie Československo stratilo arbitrážnym rozhodnutím jednu pätinu svojho územia v prospech Maďarska. Na odstúpenom území sa nachádzalo aj okresné mesto Rimavská Sobota. Na základe úprav hranice vyvstala potreba vytvoriť nové pohraničné okresy a tu sa začala písať história nášho okresu. Je len ťažké si predstaviť aké boli pre obyvateľov okresu náročné prvé mesiace jeho existencie. Všetky úrady museli byť čo najskôr evakuované z Rimavskej Soboty do nového sídla okresu, ktoré však ešte nebolo určené, preto sa dočasne presťahovali do Likiera a Hnúšte. Problém s určením nového okresného mesta bol najmä v geografickej rozlohe bývalého okresu a počte obyvateľov nového určeného mesta, či obce. Proti zvoleniu obce Hnúšta za hlavné okresné sídlo protestovali vládny komisári okolitých obcí s vyšším počtom obyvateľstva (Hnúšťa bola v počte obyvateľstva až na štvrtom mieste za Kokavou nad Rimavicou, Klenovcom a Tisovcom). Nakoniec sa však ako spádová obec rozložená v strede nového okresu stala sídlom a to na základe zákona č. 190/1939 Zz. o verejnej správe vnútornej.

Novovzniknutý okres Hnúšťa patril do Pohronskej župy so sídlom v Banskej Bystrici. Na jeho rozlohe 762 km2 bolo evidovaných 36 301 obyvateľov. V okrese sa nachádzalo 7 323 domov s hustotou obyvateľstva 44.1 obyvateľa na 1 km2. Územná správa sa skladala z 13 notariátov, ktoré predstavovali najnižší článok štátnej správy a to – Tisovec, Hnúšťa, Klenovec, Kokava nad Rimavicou, Lukovištia, Lom nad Rimavicou, Melecheď (Teplý Vrch), Hrachovo, Rimavská Baňa, Veľká Suchá, Rovné, Nižný Skálnik a Hrušovo. Za zmienku stojí spomenúť, že v prvých rokoch existencie okresu bol pod správou okresu Hnúšťa aj notariát Lom nad Rimavicou, ktorý bol na základe zákona č. 50/1941 Zz. pripojení k okresu Brezno nad Hronom. S jeho odpadnutím stratil náš okres tri podriadené obce čím sa definitívny počet obcí  ustálil na počte 53. Naši predkovia to nemali v tej dobe jednoduché. Prvé mesiace existencie boli poznačené maďarskou agresiou v novom pohraničí, ktoré v menšej miere pretrvávali až do vyhlásenia povstania a následnej okupácie. K pohraničným sporom sa pridali aj ekonomické a sociálne problémy spojené s novovzniknutou situáciu. Najmä pohraničné obce trpeli značnou biedou kvôli tomu, že ich spádové mesto bolo Rimavská Sobota. Po arbitráži sa ocitli bez ciest a elektriny, keďže všetko sa tiahlo na bývalé okresné mesto. Tento problém sa snažilo vedenie okresu odstrániť počas celej jeho existencie a mnoho ciest, ktoré používame dodnes, bolo vybudovaných v tomto období. Jednalo sa najmä o cesty spájajúce východnú časť okresu s obcou Hnúšťa. Obyvatelia okresu v rokoch 1938 - 1944 spoznávali nové veci ako taxislužbu, rozvíjajúcu sa autobusovú dopravu, sanitnú službu, hospodársku konjunktúru, dochádza k pozdvihnutiu kultúrneho a mravného života v kresťanskom duchu.  Obyvatelia okresu však neostali uchránení pred prenasledovaním židovskej minority, samovoľnými prejavmi členov Hlinkových gárd, či prenasledovaním politických oponentov režimu. Vojna sa nášmu územiu vyhýbala až do vypuknutia SNP a následnej okupácii nemeckou brannou mocou.

Okres Hnúšťa bol postupne na prelome rokov 1944/1945 postupe oslobodzovaný rumunskou a sovietskou armádou. Po oslobodení prevzali moc v okrese revolučné národné výbory a bolo len otázkou času, kedy sa územnosprávne pomery vrátia späť k roku 1938. Stalo sa tak nariadením predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 6. marca 1945, ktoré vo svojom druhom a treťom odseku hovorí: „Zmena sídiel okresov nastála po 30. septembri 1938 sa zrušuje. Sídlami jednotlivých okresov sú tie obce, ktoré boli týmito 30. septembra 1938. Obce ktoré boli po 30. septembri odpojené od svojich okresov, vracajú sa naspäť do týchto pôvodných okresov. Na základe spomínaného nariadenia v marci 1945 okres Hnúšťa po svojej takmer 7 ročnej existencií zanikol a sídlom okresu sa stala Rimavská Sobota.

Autor : Mgr. Viktor Brádňanský

Zdroj: ŠA SR Rimavská Sobota, AMSNP Banská Bystrica.

 

Počas dní 12. - 16.11.2018 bola vo vestibule MsKS Hnúšťa, v spolupráci s OZ Rodon Klenovec, MsKS Hnúšťa a mestom Hnúšťa, inštalovaná výstava pod názvom OKRES HNÚŠŤA (1938 - 1945) s prednáškou historika Mgr. Viktora Brádňanského. 


Vytvorené: 19. 11. 2018
Posledná aktualizácia: 19. 11. 2018 10:44
Autor: Správca Webu