#
#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

Deň nevidiacich v Hnúšti

Typ: ostatné
Deň nevidiacich v Hnúšti V okrese Rimavská Sobota už dlhodobo si Deň nevidiacich pripomíname uctením si Mateja Hrebendu pri jeho pomníku - pamätníku v Hačave (odhalili ho v roku 1968). V stredu 7.11.2018 si predstavitelia mesta Hnúšťa, zástupcovia UNSS a predstavitelia cikrvi, uctili pamiatku tejto udalosti položením kytice pri pomníku.

13. novembra sa v roku 1745 narodil Valentin Haüy (Oj) v Picardii, ktorý založil v r. 1784 prvý výchovno-vzdelávací ústav pre nevidiacich v Paríži. Neskôr v r. 1786 vznikol ústav nevidiacich detí. Jeho cieľom bolo poskytnúť žiakom vzdelanie a zároveň naučiť ich manuálne pracovať. Aktivity francúzskeho nadšenca sa dostali aj za hranice a v r. 1806 ho pozval ruský cár Alexander I. do Sankt-Peterburgu, aby v meste na Neve založil školu. Po jedenástich rokoch, keď sa vrátil späť do Francúzska, však zažil nejedno sklamanie. Inštitúcia, ktorú založil sa v tom čase už volala Kráľovský ústav pre mladých slepcov. Zomrel 19. marca 1822 v Paríži. 
13. november, deň narodenia Valentína Haüya, sa od r. 1946 pripomína ako Medzinárodný deň nevidiacich. 

V okrese Rimavská Sobota už dlhodobo si Deň nevidiacich pripomíname uctením si Mateja Hrebendu pri jeho pomníku - pamätníku v Hačave (odhalili ho v roku 1968). Matej Hrebenda bol nevidiaci rozširovateľ slovenských a českých kníh. Knihy rozširoval po celom Slovensku. Prechodil však aj Prahu, Viedeň, Pešť, či Dolnú zem. Vydavatelia mu predávali knihy a on ich spájal nielen s predajom, ale aj nimi poúčal ľudí, šíril kultúru a osvetu. Bol to ešte aj veľmi veľký národný buditeľ. Mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Podľa obyčajných ľudí čítanie kníh bolo určené jedine vzdelancom. Hrebenda ako aj iní proti tomu bojovali najlepšie, ako len vedeli. Na cestách zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením či roztrhaním. Zachránil mnoho kníh, a tým sa pričinil o vybudovanie knižníc. Okrem kníh zbieral aj ľudové piesne či rozprávky. Podobne ako to robili Ján Kollár či Pavol Dobšinský. Všetky tieto dokumenty zapisoval Hrebendov pomocník. Sprevádzal ho od roku 1842. 

V roku 1980 (sté výročie jeho smrti) ho vyhlásili za jubilanta UNESCO. Pomenované po ňom sú rôzne inštitúcie, napr.: v Rimavskej Sobote od roku 1991 funguje Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote, v Hnúšti Gymnázium Mateja Hrebendu v Hnúšti, v Levoči sa nachádza Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 1999 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze. Jej názov je Hrebendova kapsa, Celoslovenská literárna súťaž pre zrakovo postihnutých je Dni Mateja Hrebendu.

 

Vladimír Zán - predseda ZO č. 32 ÚNSS (UNSS =Únia nevidiacich a slabozrakých Sloveska) Rimavská Sobota, člen Krajskej rady ÚNSS B. 


Vytvorené: 13. 11. 2018
Posledná aktualizácia: 13. 11. 2018 8:26
Autor: Správca Webu