#
#
#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

Svet literatúry si pripomína 130. výročie úmrtia Jozefa Miloslava Hurbana

Typ: ostatné
Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888) bol politik, významný organizátor slovenského národného hnutia a kultúrneho života v 19. storočí, bojovník za práva Slovákov, vedúca osobnosť Slovenského povstania roku 1848, priekopník slovanskej vzájomnosti.

Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888) bol politik, významný organizátor slovenského národného hnutia a kultúrneho života v 19. storočí, bojovník za práva Slovákov, vedúca osobnosť Slovenského povstania roku 1848, priekopník slovanskej vzájomnosti. Výrazne zasiahol do slovenskej kultúry ako prozaik, literárny kritik, historik, vydavateľ, redaktor a novinár. Pre slovenské národné hnutie ho počas štúdia na evanjelickom lýceu v Bratislave získal Ľudovít Štúr a odvtedy patril k jeho najvernejším stúpencom. Ako devätnásťročný sa zúčastnil roku 1836 pamätného výstupu na Devín, kde prijal slovanské meno Miloslav. Po ukončení štúdia bol najprv kaplánom v Brezovej pod Bradlom, neskôr štyridsať päť rokov pôsobil ako farár v Hlbokom. V 40-tych rokoch v Brezovej pod Bradlom a v Hlbokom i v blízkom okolí organizoval prvé ochotnícke divadelné predstavenia, čitateľské krúžky, nedeľné školy a spolky miernosti (spolky bojujúce proti alkoholizmu). Druhý ročník almanachu Nitra, ktorý vydával, vyšiel roku 1844 ako prvá publikácia v novej spisovnej slovenčine, dva roky pred vydaním Štúrových kodifikačných príručiek. Nová slovenčina sa stala dôležitým nástrojom pri vytváraní národnej jednoty a bola hlavným prostriedkom šírenia osvety, vzdelanosti a kultúry pre široké masy národa. V tejto slovenčine vychádzal v rokoch 1846 – 1852 časopis Slovenské pohľady, ktorý roku 1881 obnovil jeho syn Svetozár Hurban Vajanský a odvtedy vychádza nepretržite ako jeden z najstarších literárnych časopisov v Európe.

 

Počas revolúcie 1848/49 bol spolu s Ľudovítom Štúrom hlavný organizátor národnorevolučného a národnooslobodzovacieho hnutia. Na ľudovom zhromaždení v Brezovej pod Bradlom 28. apríla 1848 vyhlásil Žiadosti slovenského národa v stolici Nitrianskej s hlbokým demokratickým, sociálnym a národným posolstvom. Na Slovanskom zjazde v Prahe roku 1848 sa zasadzoval za riešenie štátoprávneho postavenia slovanských a iných národov v habsburskej monarchii na princípe demokratickosti a rovnosti. Počas júnového pražského povstania roku 1848 sa zúčastnil na bojoch na barikádach. Od jesene do leta 1849 jeden z organizátorov a politických vodcov slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za sociálne a národnostné práva Slovákov. Stal sa spoluzakladateľom a prvým predsedom Slovenskej národnej rady, prvého slovenského národnopolitického orgánu. Po potlačení revolúcie bol odstavený z politického života a žil pod policajným dozorom. Po páde Bachovho absolutizmu sa znovu zapojil do národného a politického hnutia. Bol jedným z hlavných rečníkov na memorandovom zhromaždení roku 1861 a zakladateľ a funkcionár Matice slovenskej. V tomto období vydával časopis Cirkevné listy. Za svoju publicistickú činnosť bol aj väznený.

 

Napísal viacero historických románov (Svadba krále velkomoravského, Svatoplukovci aneb Pád říše velkomoravské a Olejkár), próz zo súčasného života (Prítomnosť a obrazy zo života tatranského, Korytnické poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov) a cestopisov (Cesta Slováka ku bratrům slovanským na Moravě a v Čechách, Prechádzka po považskom svete). Dielom Slovensko a jeho život literárny položil základy modernej slovenskej literárnej historiografie.

 

Podrobnejšie informácie o živote, pôsobení a diele nájdete na stránke obce Hlboké:

http://www.obechlboke.sk/jozef-miloslav-hurban.phtml?id3=58383

 

 

Knižnica prof. Štefana Pasiara v Hnúšti

 

Zdroj: www.litcentrum.sk


Vytvorené: 21. 2. 2018
Posledná aktualizácia: 25. 4. 2018 09:27
Autor: Správca Webu