#
#
#
#
#

Výber jazyka

Obsah

Dychová hudba


Hudba, to je reč všetkých ľudí, všetkých národov.

Hudba, to je očarujúci moment v živote človeka. Je prostriedkom na vyjadrenie radosti
i utíšenie žiaľu. Má teda v živote človeka nenahraditeľné miesto.

Dychová hudba

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Aj v podmienkach nášho mesta si už ani nevieme predstaviť dôležité udalosti, na ktorých by nám nezahrali "naši dychovkári". Istotne bude správne, keď ozrejmíme cestu od vzniku tohoto súboru až po súčasnosť.

Robotnícka dychová hudba Hnúšťa-Likier bola založená v roku 1941 a svoju činnosť prerušila v roku 1943.

V auguste 1946 sa dohodli Ján Fábry-robotník a Jozef Benko-dirigent Tatra banky,na oživení činnosti dychovej hudby. Od predchádzajúceho súboru prevzali 18 hudobných nástrojov, zväčša poškodených, rozladených. Jozef Benko vybral z dobrovoľne sa hlásiacich mladých mužov hudobníkov a pridelil im nástroje. Vytvoril sa výbor Robotníckej dychovej hudby, ktorého predsedom sa stal Jozef Benko-dirigent Tatra banky Hnúšťa, kapelníkom Ondrej Štefko-odborný učiteľ Štátnej meštianskej školy v Hnúšti. Pokladníkom bol Tibor Malina-úradník Tatra banky Hnúšťa a hospodárom Jozef Majoroš-robotník. Nástroje bolo treba opraviť a doplniť novými. Finančné prostriedky sa získali darmi a zbierkami. ONV v Rimavskej Sobote venoval 5000,-Kčs, zbierka od obyvateľov činila 2000,-Kčs, Talcumový priemysel venoval 1000,-Kčs a Lučobný priemysel v Likieri 10 000,-Kčs.

Nacvičovať sa začalo 1.septembra 1946 v Štátnej meštianskej škole v Hnúšti, pod dirigentským vedením Ondreja Štefka a za výdatnej pomoci Jozefa Benku. Za pomerne krátky čas dosiahla dychová hudba veľmi pekné úspechy - už 30.apríla 1947 sa predstavila verejnosti prvým hudobným večierkom a 1.mája 1947 vyhrávala v sprievode i na slávnosti.

Neskôr sa zúčastnila aj na súťažných prehliadkach vo Svite a v Poprade. Robotnícka dychová hudba v tom období nadobudla 13 nových hudobných nástrojov, poopravovali sa staré, poškodené, zakúpili 11 pultov a nový notový materiál.V roku 1951 prevzal dirigentskú taktovku Jozef Majoroš, ktorý dychovú hudbu viedol až do roku 1956. Vtedy ho vystriedal Jozef Benko s úplne novými hudobníkmi a za podpory Rudných baní Hnúšťa.
Aj názov korešpondoval s týmto podnikom - Dychová hudba Baník Hnúšťa. Nacvičovalo sa v priestoroch, ktoré patrili Rudným baniam, tzv. Červený kútik. V ďalších rokoch pribudlo mnoho nových hudobníkov, ktorí pracovali v Slovenských lučobných závodoch Hnúšťa. A tak sa stalo, že aj tento podnik začal podporovať dychovú hudbu, čo sa odzrkadlilo aj v názve - Dychová hudba Baník-Chémia Hnúšťa.

Postupne sa k podpore pridali aj Magnezit Hačava a Píla Maša. Jednokorunovým príspevkom zo mzdy každého zamestnanca štyroch podnikov tak dychová hudba dokázala pokryť výdavky na svoju činnosť.
Od roku 1971 prevzal vedenie a stal sa dirigentom Ladislav Tököly.

V 80-tych rokoch 20.storočia už pôsobila dychová v Združenom závodnom klube ROH pri SLZ Hnúšťa a od roku 1992 v Mestskom kultúrnom stredisku, kde ako jeden zo súborov záujmovej umeleckej činnosti pôsobí dodnes.

Je možno na škodu veci, že názov dychovej hudby sa časom vytratil, možno by bolo dobré porozmýšľať nad novým.

V súčasnosti má dychová hudba 10 členov. Dirigent Ladislav Tököly, členovia: Ján Grekčo, Peter Hosťovecký, Mgr.Michal Bagačka, Peter Majoroš, Karol Teicher ml., Igor Školník, František Hradovský, Gustáv Thrún, Karol Teicher st.

Vypomáhať im chodia dychovkári z Utekáča a Rimavskej Soboty.

V snahe o omladenie súboru nám chcela pomôcť aj Základná umelecká škola v Hnúšti. Vytvorením odboru dychových nástrojov by sa zabezpečil prísun nových mladých hudobníkov do našej dychovky. Úsilie dirigenta Ladislava Tökölyho, ako aj učiteľa ZUŠ a člena dychovej hudby Petra Majoroša stroskotalo na nezáujme mládežníkov o tento druh hudby. Je to veľká škoda, lebo vekový priemer súčasných členov dychovej hudby je vysoký a možnosť pokračovať v tradícii dychovej hudby v Hnúšti sa obmedzila.

Ostáva teda popriať súčasnej dychovej hudbe veľa tvorivých síl, úrodu melódií a pesničiek a zdravie nech im dovolí rozdávať svoje umenie pre potechu iným.

Spracovala : Hilda Ginisová
Zdroj:
-Kronika mesta Hnúšťa
-archív MsKS Hnúšťa
-súkromný archív Ladislava Tökölyho