Našu rodáčku a skvelú poetku Evku Kováčovú sme si predstavili v prezentácii so žiakmi siedmeho, ôsmeho a deviateho ročníka Základnej školy Janka Francisci Rimavského /ďalej ZŠ JFR /. Siedmaci a šiestaci ZŠ JFR si priblížili aj informácie o našich ďalších regionálnych osobnostiach, ako bol Janko Francisci Rimavský a Matej Hrebenda, no pri stretnutiach so žiakmi sme neobišli spomenúť i profesora Štefana Pasiara a spisovateľa Pavla Emanuela Dobšinského.
Žiaci piateho a prvého ročníka ZŠ JFR sa oboznámili komu slúži naša knižnica, aké služby zabezpečuje, ako si vyhľadať knihy napríklad rozprávkové alebo náučnú literatúru a čo všetko vie knižnica ponúknuť svojím používateľom.
Keďže niektorí žiaci našu knižnicu navštívili prvý krát, informačná výchova o knižnici bola venovaná práve im. Boli to žiaci druhého stupňa Základnej školy z Ratkovej, piataci zo Základnej školy v Hrachove a žiaci piateho a tretieho ročníka Základnej školy Klokočova. S niektorými sme si porozprávali aj o Braillovom písme a ukázali si dokumenty v tomto type písma, s inými sme spoznávali vznik písma a prvých kníh.
So žiakmi štvrtého ročníka ZŠ JFR sme si pripomenuli jarné tradície, povymieňali sme si nápady a rady na blížiace sa veľkonočné sviatky a dokonca sme si spoločne zaspievali koledy.
Aj Špeciálna základná škola z Klenovca navštívila knižnicu, a to so žiakmi druhého stupňa. Predstavili sme si ako funguje knižnica aj ako sa dorozumievali v minulosti ľudia, keď ešte nepoznali písmo. Žiaci zo Špeciálnej základnej školy v Hnúšti besedovali s autorkou portrétov -Šarlotou Bottovou, ktorá im priblížila svoju cestu za umením, keďže nevyštudovala žiadnu umeleckú školu. Príjemné popoludnie v knižnici strávili aj deti z CDR Hnúšta.
S autorkou kníh Chicco živý šperk, Anjelik či Anjelik ide do školy, a bývalou pani učiteľkou Elenou Hýbelovou sa stretli druháci a tretiaci ZŠ JFR. Žiaci spoznali nielen ako vznikali jednotlivé príbehy a básničky do kníh, ale i spôsob pripravovanej knihy, ktorú budú „tvoriť“ deti srdcom. Beseda bola spestrená prerozprávaním ukážok z kníh samotnej autorky, no i básnami prítomných žiakov.
Náš "dom plný kníh" navštívili aj detičky z materských škôl Nábrežie Rimavy, Klokočova a po 3 rokoch i z Rimavskej Bane. Pre niektorých to bola návšteva po prvýkrát, s inými sme sa už stretli ostatné roky. Pripomenuli sme si význam kníh pre človeka, ako vzniká kniha či ako sa správať ku knižkám. Spoločne sme si prešli všetky oddelenia knižnice a porozprávali čo všetko knižnica zabezpečuje. Nechýbal ani pomocník PÍSMENKO, ktorý prišiel pozdraviť deti. Tie nielen jemu, ale aj nám tetám knihovníčkam spríjemnili toto stretnutie pesničkami a básničkami.
Mnohí žiaci nás prekvapili aj ručne vyrobénými darčekami, ktoré nám budú spríjemňovať a skrášľovať priestory knižnice. Každé stretnutie malo svoju osobitú atmosféru. Ďakujeme za to všetkým deťom i žiakom a samozrejme pani učiteľkám a vychovávateľkám.
A komu vďačíme za mesiac marec-mesiac knihy?
„Tu je to moje tajomstvo, úplne prosté: správne vidíme iba srdcom, čo je dôležité, je očiam neviditeľné.“ — Antoine de Saint-Exupéry
Knihy sú bránou do sveta poznania. Nepochybne mnohí z nás ich majú odložené nielen v poličke, ale i v srdci. Azda každý vie, že marec je venovaný knihám, no málokto tuší, prečo je tomu tak. Dňa 10.3.1796 sa narodil Matej Hrebenda Hačavský, na počesť ktorého je už od roku 1955 v bývalom Československu marec považovaný za mesiac knihy.
Hrebendu postihol neľahký osud. Vyrastal v chudobných podmienkach a ako desaťročnému mu zomrela matka. No tam jeho útrapy neskončili. Už od ranného detstva mu slabol zrak a ešte predtým, než prekročil prah dospelosti, úplne oslepol. Hrebendu celým životom sprevádzala nehynúca láska ku knihám, ktorej sa nehodlal vzdať i napriek tomu, že žiadnu z nich si nedokázal prečítať.
Počas svojho života prešiel celé Slovensko no zavítal aj do Prahy, Pešte či Viedne rozširujúc slovenské a české knihy. Vydavatelia mu predávali knihy a on ich spájal nielen s predajom, ale aj nimi poúčal ľudí, šíril kultúru a osvetu o význame kníh, národnej identity a kultúry. Knihy zbieral, rozširoval a zachraňoval roznášajúc ich do všemožných zákutí inteligencie - donášal ich vzdelancom, posielal do škôl a spolkových inštitúcii. Nemožno nespomenúť ako výrazne dopomohol s budovaním a rozširovaním knižníc. Často hovorieval: „Nemám nič, nežiadam nič.“ Pri svojej slepote videl oveľa viac ako mnohí cez veľké okuliare. Knihy videl srdcom, nie očami. Bohužiaľ, v 19. storočí audioknihy neexistovali, a tak neexistoval žiadny komfortný spôsob, ktorý by Hrebendovi umožnil “prečítať” si ľubovoľnú knižku. Preto častokrát oslovoval náhodných ľudí, ktorí boli ochotní mu čítať. Zároveň mal vášeň i pre samotnú tvorbu. Už od mala inklinoval k písaniu poézie. Rád vymýšľal rozličné veršovačky, ktoré častokrát venoval svojim blízkym pri významných príležitostiach. Svoj životný príbeh nadiktoval svojmu pomocníkovi, ktorý ho sprevádzal na cestách, a tak sa zachoval pre ďalšie generácie.
Hrebendov život nielen začal, ale i skončil v marci. Za svoj život sa výrazne pričinil o popularizáciu kníh a nepochybne si zaslúži svoje miesto v národnej pamäti.
Nabudúce, keď budete listovať stránkami knihy, nečítajte iba očami - čítajte srdcom.
Aktivity v knižnici týmto ale nekončia....pripravujeme ďalšie besedy, prednášky i výstavy, o ktorých budeme včas informovať. Už teraz sa tešíme na milé stretnutia.
Viac foto a info k podujatiam nájdete na FB:
Knižnica Hnúšťa
https://www.facebook.com/kniznica.hnusta.3
Knižnica prof. Štefana Pasiara v Hnúšti https://www.facebook.com/profile.php?id=100064656314073
