Výber jazyka
- sk
- en
Obsah
Profesor Štefan Pasiar
-vynikajúci vysokoškolský pedagóg, knižničný a osvetový pracovník, historik knižníc, osvety, výchovy a vzdelávania dospelých.
Narodil sa a vyrástol v rodine továrenského robotníka 20.júla 1913 v Hnúšti, kde strávil svoje prvé školské roky.
Do osvetovej práce sa zapojil už ako študent na Štátnom reálnom gymnáziu v Rimavskej Sopbote /1924 - 1932/, a potom neskôr, po štúdiu na pedagogickej akadémii / 1932 - 1933/ ako stredoškolský učiteľ v Tisovci /1933 - 1938/ a Hnúšti /1938 - 1943/. Učiteľská dráha predznačila zameranie jeho činnosti.
Stal sa horlivým organizátorom kultúry, či už ako ochotník, režisér, prednášateľ a publicista. Aktívne spolupracoval s Maticou slovenskou, v ktorej začal pracovať ako organizačný referent pre miestne odbory /1943 - 1953/. Už tu začali vznikať základy jeho neskorších rozsiahlych knižných prác. Publikoval články,štúdie a spracoval prvé monografie.
Popri záujmoch o výchovu a vzdelávanie na prvé miesto kládol problematiku kníh a knižníc. Bol presvedčený, že sa knižnice raz stanú najvhodnejšími centrami výchovy a vzdelávania. Tvorivé obdobie v jeho živote nastalo v rokoch 1953 - 1959 kedy pôsobil ako vedúci pracovník v novozaloženom Osvetovom ústredí v Bratislave, kde sa zúčastnil na rozvíjaní kultúrno - osvetovej práce, vydával Osvetový zborník. Počas pôsobenia v Osvetovom ústave externe pôsobil ako prednášateľ na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde sa začal venovať otázkam štúdia knihovníctva, ktorému chýbali základné učebnice a tak v roku 1957 vydal knižne DEJINY SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH KNIŽNÍC, ktoré vznikli ako výsledok dlhodobého štúdia. Stal sa jedným z prvých vedecky fundovaných odborníkov na problematiku knihy a knižníc.
Od roku 1959 až do roku 1982 pracoval na FF UK, najskôr ako aasistent, v roku 1960 - 1961 sa habilitoval na docenta a v roku 1965 bol menovaný univerzitným profesorom. Najskôr viedol subkatedru a od roku 1960 samostatnú Katedru knihovedy a vedeckých informácií, z ktorej odišiel v roku 1982 na dôchodok,ale až do svojej smrti / 11.apríla 1986/ ju neopustil.
Jeho dlhoročná vedecká tvorba predstavuje niekoľko stoviek článkov, štúdií, materiálov uverejnených v ústrednej a odbornej tlači, aj knižné publikácie .
Sú odrazom záujmu o dve tematické oblasti - dejiny a vzdelávanie dospelých a dejiny knižníc.Nielen história ale aj budúcnosť knižníc mu bola prvoradou starosťou. Od roku 1961 až do
roku 1986 bol predsedom Slovenskej knižničnej rady. V publikačnej činnosti venoval svoju pozornosť aj osobnostiam kultúry a osvety, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe našich encyklopedických diel - ENCYKLOPÉDIA SLOVENSKA, PEDAGOGICKÁ ENCYKLOPÉDIA SLOVENSKA.
Smrť prerušila jeho prácu v čase, keď snáď najviac pozornosti a tvorivých síl sústreďoval na prípravu časti o knižniciach do pripravovanej VLASTIVEDY GEMERA. Jeho pozornosť rodnému kraju Gemer - Malohontu bola obdivuhodná. Nebol iba veľkým obdivovateľom krás rodného kraja, ale pri každej možnej príležitosti sa aj rád doň vracal, pritom nikdy neobišiel knižnicu či v rodnom meste alebo v Rimavskej Sobote. Zastavil sa u známych, u priateľov, porozprával sa, pospomínal.Bol výborný rozprávač, znalec a milovník krásnych ľudových piesní, veľký a zanietený futbalový fanúšik.
Za dlhoročnú odbornú prácu boli univerzitnému profesorovi PhDr.Štefanovi Pasiarovi udelené viaceré vyznamenania a verejné ocenenia.
Spracované podľa :
ČOMAJOVÁ, Marta : Za univerzitným profesorom PhDr. Štefanom Pasiarom
In : Obzor Gemera, Roč. 17, č.2/1986/, s.111 - 112.