Prírodné pomery

Mesto Hnúšťa, ako druhé najväčšie sídlo Malohontu, sa rozprestiera na juhu Slovenského rudohoria, na nie a terasovej plošine pri sútoku tisovského ramena Rimavy a Klenovskej Rimavy, pod masívom Sinca, Ostrej, Štepového vrhu a kopcov Kráž, Hora a Cigáň.

Územie Malohontu a Gemera patrí z hľadiska geomorfologického členenia do troch oblastí subprovincie. Vnútorné západné Karpaty (Veporské vrchy, Muránska planina, Revúcka vrchovina). Jeho väčšia časť spadá pod Slovenské rudohorie, južné časti náležia k Lučenecko-košickej zníženine a matransko-slanskej oblasti. Dolina Rimavy patrí do teplej klimatickej oblasti. V dávnej geologickej minulosti zasahovalo do jej severnej časti jazero, do ktorého rieky stekajúce z masívu Slovenského rudohoria naniesli vrstvy štrkov a pieskov. Vytvorila sa tak sústava širokých terás a tieto ploché časti dna Rimavskej kotliny nazývame Gemersko-malohontské terasy. Vrchovinný až hornatinný povrch chotára tvoria svory, granity, ložiská mastenca a pyritu. Západná časť je sčasti zalesnená bukom s prímesou hrabu, východná časť bukovým lesom s prímesou smreka. Žije v nich rozmanitá lesná zver (srnky, jelene, diviaky, líšky, medvede).

Katalpa bignóniovitá (Catalpa bignonioides)

Chránenou prírodnou pamiatkou je tento vyše 170-ročný strom, ktorý rastie v Mariášiho záhrade. Z dôvodu jeho biologického a architektonického významu bol v roku 1966 vyhlásený za chránený strom. S jeho výškou 11 metrov a obvodom kmeňa 396 centimetrov mu patrí prvenstvo v strednej Európe. Netypický, čiastočne poliehavý rast zvýrazňuje jeho jedinečnosť.

Fúzač alpský

V blízkosti Hnúšte sa podarilo identifikovať druh fúzača - Fuzáč alpský ((Rosalia alpina). Je významným zástupcom našej fauny. Jeho telo dosahuje veľkosť 15–38 mm, je dosť ploché a dlhé. Vrch tela je zafarbený sivo, modrosivo až modro. Tykadlá samčekov sú takmer dva razy také dlhé ako telo, kým u samičiek sotva presahujú koniec tela. Na štíte a krovkách sú typické čierne, bledo obrúbené škvrny (veľká predná, spoločná priečna a malá zadná škvrna), dosť premenlivé. Vyskytuje v bukových lesoch a ich blízkosti, teda v horských a podhorských oblastiach. Preferuje zachovalé svetlé bučiny a horské zmiešané lesy s javorom horským, najmä teplé južné svahy. Považuje sa za najkrajšieho chrobáka našej fauny. Je to národne aj európsky chránený druh.

Rimava

Hnúšťou preteká rieka Rimava. Je najdlhšou riekou na území okresu Rimavská Sobota s dĺžkou 90km. Skladá sa z dvoch ramien. Tisovská Rimava vzniká sútokom Kačkavy, Strieborného a Rovnianského potoka. Do nej sa vlieva pri bývalej železiarni potok furmanec. Klenovská Rimava má žriedlo pod Klenovským Veprom. Pri Rimavskej Bani priberá Rimavicu. Iné prítoky sú malé bystriny a potôčky, ktoré sa na jar, v jeseni a pri väčších dažďoch značne rozvodnia. Najväčší prítok Rimavy je Blh, ktorý pramení vo vrchu Tŕstie a je osou Blžskej doliny. Je dlhý 50km a vlieva sa do Rimavy pri Rimavskej Seči. Do Rimavy sa vlievajú aj rieky Gortva (má dĺžku 40km) pri Jesenskom a Mačkáš pri Rimavskej Seči. Obidve riečky pretekajú Cerovskou vrchovinou. Prietokom priberajú vody menších potôčikov. Žijú v nich pstruhy, lipne, jalce, mreny, šťuky a iné. Brehy Rimavy sú väčšinou regulované.

Pieseň o Rimave

Rimava, Rimava,

vodička ty jasná-

Rimava, Rimavka

riečka moja krásna

Rybenky a ráčky

pod skalami kryješ,

vlnkami mäkkými

piesok z škeblí myješ

Rozpálené slnko

pod vŕbami chladíš

Devám nôžky bosé

vlažným prúdom hladíš

Rimava, Rimavka,

vodička ty mäkká-

Koľko dobrej vlahy

dávaš pre človeka...

Spod Vepra pevných brál-

dole sa ponáhľaš-

a pri Hnúšti snivej

ďalší prúd priberáš

Od Tisovca nesieš

vody krištáľové,

klokocú a krúžia

v Rimavskom Brezove...

Kde sa lúky šíria

príjmeš Rimavicu-

Brušká horských pstruhov

tvoria blýskavicu...

Rimava, Rimava,

vodička ty jasná-

Rimava, Rimavka -

riečka moja krásna...

Pekným Rudohorím

pôvabne sa vinieš,

Od Striebornej vody,

až k Vlkyni plynieš

Nižšie v lužných hájoch

vleješ silu Slanej-

a s ňou až k Dunaju

plavne tečieš ďalej...

Potešenie nesieš

dobrým ľuďom kraja-

Kde Ťa radi majú-

Tam, kde si Ťa chránia...

Rimava, Rimavka-

vodička ty mäkká-

koľko živnej vlahy

dávaš pre človeka...

Julo Tráger: Gemerské melódie, GEMERSKÁ VEŠTICA, Balady, povesti a popevky