Hnúšťa – mesto s bohatou minulosťou baníctva a históriou železiarskou III.

Hnúšťa – mesto s bohatou minulosťou baníctva a históriou železiarskou III.

Bansko-hutnícke podnikanie, ako sme mali možnosť registrovať vyššie, nebolo len doménou mužov. V prípade Hnúšte to bola Terézia Kubínyiová, ktorá dala ťažiť železnú rudu aj v kopci Murárskô. Železorudné žily tu doslova vychádzali na povrch. Pre tuhú zimu a zlé prístupové cesty požiadala o prevádzkový pokoj v tamojšej štôlni ako aj v baniach v Hnúšti a Rimavskej Bani.
V roku 1792 v Hnúšti prevádzkoval okrem nej dve slovenské vysoké pece – dúchačky aj Andrej Kubínyi. Dňa 19. marca 1795 potvrdil substitučný banský súd v Banskej Bystrici kúpno-predajnú zmluvu medzi Andrejom Kubínyim z Hnúšte a Leopoldom Puchnerom z Banskej Bystrice týkajúcu sa predaja ¼ železiarne v Hnúšti ako aj dvoch železorudných baní, dúchačky, hámra za 3000 rýnskych zlatých v hotovosti spolu s právom ťažiť drevo pre potreby železiarne a hámrov v lesoch Klenovca a na Polome, ktoré Kubínyi vlastnil.
V roku 1797 pracovali v Hnúšti dve vysoké pece – dúchačky, jedna patrila Andrejovi Kubínyimu, ktorý v nej v tom čase vyrobil 300 centov kovaného železa a druhá Terézii Kubínyiovej, ktorá vyrobila 525 centov kovaného železa. Začiatkom 19. storočia došlo k zmene vedenia železiarní. Dovtedajší majiteľ Andrej Kubínyi ako kapitán domobrany bol náhle povolaný do armády. Vedením bol poverený cisársko-kráľovský nadporučík Pavol Kyseľ, s ktorým bola uzavretá zmluva 20. októbra 1800. V nasledujúcich rokoch sa železiareň topila v dlhoch a z nepríjemnej situácie sa Andrej Kubínyi chcel dostať tým, že predal niekoľko banských podielov v Meďanom ako aj novopostavenú stupu pri štôlni sv. Anton Paduánsky v Klenovci. Zariadenie železiarne sa nachádzalo v zlom stave a preto Dištriktuálny banský súd v Smolníku určil komisiu, ktorá v Hnúšti 14. mája 1806 stanovila, že majetky budú podliehať súdu a ten ich zároveň dal pod správcovstvo Antona Popoviča. Pre nedostatok peňazí bol nútený prepustiť uhliarov a niekoľko robotníkov od vysokej pece. Neskôr sa Popovič zriekol dovtedajšieho správcovstva a ako dôvod udal vysoký vek. Do osudov železiarne v Hnúšti teda vstupuje bývalý vlastník železiarne v Zakopanom Ján Reichersdorfer z Vieličky.

Revúcej vznikla v roku 1807 spoločnosť nazvaná Železná kompánia. Na ďalší rok sa okrem zakladateľov – revúckych mešťanov a šteliara (majiteľa hámra) Andreja Šramka – pridali aj cechy, spojili niekoľko hámrov a vďaka úspechom sa chceli do spoločnosti pripojiť aj ďalší podnikatelia. 3. mája 1808 došlo k podpísaniu novej dohody a bola teda založená Muránska Únia. Kapitál spoločnosti bol 252 tisíc zlatých, jej úradným jazykom bola slovenčina. Únii sa darilo a vyplácala podielnikom vysoké dividendy. Unifikačné snahy po vzore Muránskej únie prišli vhod začiatkom 19. storočia aj pre rodinu Kubínyiovskú. V Rimavskej doline založila sa 13. mája 1809 spoločnosť
Rimavská Koalícia, ktorá mala 22 podielnikov a jedným zo zakladateľov bola aj Muránska Únia. Sídlo bolo v Rimavskom Brezove, riaditeľom Koalície po Fridrichovi Foglerovi, ktorý býval v Hnúšti, sa stal Ondrej Pazár, ktorý písomnú agendu vybavoval v Hnúšti. Úradnou rečou bola latinčina. Vstup železiarne v Hnúšti do novovytvorenej spoločnosti bol dosť komplikovaný, pretože celý komplex mal v prenájme spomínaný Ján Reichersdorfer až do 14. februára 1810. V januári 1811 bola uzavretá dohoda medzi A. Kubínyim a Rimavskou Koalíciou o predaji železiarne. Reichersdorfer upozornil vedenie Koalície, že železiareň je zaťažená dlhmi. Ťažkosti s peniazmi rôznych veriteľov pretrvávali aj po smrti Andreja Kubínyiho (15. januára 1815). Ďalší podnikateľ Peter Kubínyi v roku 1811 predal železiareň v Hnúšti ako aj hámor v Klenovci a tak sa celý komplex železiarskych závodov v Hnúšti a okolí stal definitívne majetkom Rimavskej Koalície.