Kniha rekordov mesta Hnúšťa

Kniha rekordov mesta Hnúšťa

NAJdlhšia ulica je ulica Hlavná (bývalá Župná cesta alebo Sovietskej armády).
prameň: kompas.sk

NAJkratšia ulica je ulica Cintorínska.
prameň: detto

NAJstarší písomný záznam o Hnúšti pochádza z roku 1334. Jej meno sa uvádza v daňovom zozname pápežských desiatkov.
prameň: Ján Žilák, Hnúšťa vo svetle zemepanskej držby...

NAJstarší známi feudálni vlastníci (13. storočie) bola šľachtická rodina Hont-Poznanovcov.
prameň: detto

NAJstarší známy erb zachovaný na pečatiach vyhotovených pečatidlom pochádza z roku 1657.
prameň: Leon Sokolovský, Pečate a erb Hnúšte, Obzor Gemera č.4, roč. III/1972

NAJstarší záznam o existencii školy pochádza z roku 1542. („...Hnúštianský učiteľ roku pána 1542 dlhuje 20 denárov...“).
prameň: Békefi,R.: A népoktatás magyarországon 1540-ig, strana 25-32.

NAJstaršie známe meno učiteľa je z roku 1595 a patrí kňazovi Mikulášovi Bystriceniusovi, ktorý chodil deti vyučovať z Muránskeho hradu.
prameň: Protocollon Rimanovianum a Johanne Rimanoviani seniore Fraternitatis
at pastore in arce Murany, strana 161 a 172.

NAJstaršie archeologické nálezy na území Hnúšte nájdené v lokalite Lašťok (bývalé SAD), sú kamenné sekery, ohniská a iné predmety z doby kamennej.
prameň: Slovenská kartografia, Bratislava 1981

NAJstaršia známa bitka na území Hnúšte sa datuje rokom 160 n.l., kedy vojská rímskeho cisára Marka Aurélia porazili tu osídlených Markomanov a Kvádov.
prameň: detto

NAJväčšia stredoveká bitka, kedy Hnúšťu úplne vyplienili, bola počas dynastických bojov medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburgským.
prameň: detto

NAJstarší objekt je budova Kaštieľa, pochádza z 12. storočia a slúžil mníchom Benediktínskeho rádu. Bol obohnaný múrom, za ktorým bolo jazero s prítokom a odtokom z ramena klenovskej Rimavy. Spadal pod správu kaštieľa v Hronskom Beňadiku.
prameň: Milan Tóbik

NAJstaršie pohostinské zariadenie, ktoré doteraz bez perušenia slúži na tento účel je Robotnícky dom – hotel a kaviareň z roku 1932.
prameň: Ondrej Maciak

NAJvyšší komín je na území fabriky SLZ, meria 132 metrov a jeho základy tvorí vyše 100 betónových pilótov, ktoré boli osádzané do hĺbky 11 metrov. Priemer jedného je 30 centimetrov.
prameň: Ing. Ján Kolimár

NAJstaršia Hnúšťanka je Juliana Krišková, ktorá sa narodila v roku 1908.
prameň: MsÚ

NAJstarší Hnúšťan je Štefan Kováč, ktorý sa narodil v roku 1909.
prameň: detto

NAJvyššieho veku sa dožil Ján Hruška, zvaný Natato, ktorý umrel v požehnanom veku 104 rokov.
prameň: Ondrej Maciak

NAJvzdialenejšia mestská časť je Brádno. Nachádza sa vo vzdialenosti 8 km východne od centra.
prameň: kompas.sk

NAJvzácnejší strom je Katalpa bignoniová, chránená prírodná pamiatka. Predstavuje zvyšok parku zo 17. storočia.
prameň: Ing. Ján Balang, Rimavskou dolinou, 1991

NAJstaršia benzínová pumpa stála pri obchode so železiarskym tovarom obchodníka Zoltána Benedeka, dnes v tých v miestach stojí Mestský bytový podnik.
prameň: kronika mesta