#
#
#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

Erb mesta

Typ: ostatné
erbPečate na listinách mali v minulosti veľkú právnu silu. Úradný dokument bol považovaný za právoplatný až vtedy, keď na ňom bol odtlačok pečate obce. Táto mohla byť privesená alebo pritlačená. Obecné pečate, ktoré niesli prvky obecného erbu Hnúšte sú na listinách až do druhej polovice 18. storočia.

Pečate na listinách mali v minulosti veľkú právnu silu. Úradný dokument bol považovaný za právoplatný až vtedy, keď na ňom bol odtlačok pečate obce. Táto mohla byť privesená alebo pritlačená. Obecné pečate, ktoré niesli prvky obecného erbu Hnúšte sú na listinách až do druhej polovice 18. storočia. Obecné pečatidlo mal vo svojej úschove richtár vo zvláštnej truhlici, ktorá patrila k znakom richtárskej hodnosti. Vzhľadom na chudobnú produkciu hnúšťanskej obecnej kancelárie sa zachovali v archívoch iba zlomky. Tieto sa nachádzajú v  archíve hodejovsko-hnúšťanskej vetvy rodu Kubínyiovcov a v archíve Dištriktu malohontského. Je všeobecne známe, že Malohont správne, ale nie územne, právne úzko súvisel s Hontianskou stolicou (tu: Malý Hont). Ten vlastnil prastarý rod Hunt-Poznanovcov. Hnúšťa ako súčasť tohto historického územia získala právo používať obecný erb, ktorý pravdepodobne vznikol z dvoch rôznych symbolov. Existencia štiepeného štítu tomu napovedá. Motív všeobecných neživotných figúr, ako sú nebeské telesá polmesiac a hviezda, bol zrejme pôvodným pečatným symbolom Hnúšte. My môžeme len polemizovať či obrátený strieborný polmesiac znamená noc a zlatá šesťramenná ostro cípa hviezda znamená deň. Alebo sú tieto heraldické figúry označením baníckej ťažby zlata a striebornej rudy v našom okolí. V konečnom dôsledku s istotou môžeme povedať, že Hnúšťa má štiepený a delený erbový štít. V pravej polovici na modrom štíte je hore umiestnený prevrátený strieborný polmesiac a v dolnej zlatá spomínaná hviezda. V ľavej polovici sa nachádza červené arpádovské brvno. Po vymretí Arpádovcov, ktorí mali v rodinnom erbe niekoľko červených pruhov (viď. Banská Bystrica) si obce na znak úcty k symbolu štátu preberali tieto červené pásy aj do obecných erbov. S najväčšou pravdepodobnosťou nebeské telesá do hnúšťanského erbu boli prevzaté okolo roku 1657 z hontianskeho župného erbu a symbolizovali spomienku na turecké boje (polmesiac) a vtedajšiu súčasnosť (hviezda). Mesto si pri obnovení svojho erbu vzalo za východisko najstaršiu doloženú podobu erbu, ktorá je historicky i heraldicky najsprávnejšia. Obnovilo svoj erb 26. júla 1973.

Mgr. Martin Pliešovský


Príloha

Vytvorené: 21. 2. 2018
Posledná aktualizácia: 21. 2. 2018 08:51
Autor: Správca Webu