Dnes si pripomíname 80. výročie oslobodenia mesta Hnúšťa, významný míľnik v histórii severného Malohontu. Toto výročie je poctou všetkým, ktorí sa zapojili do národného odboja a pomáhali partizánom. Počas oslobodzovacích bojov padlo viac ako 63 000 vojakov Červenej armády a 10 000 vojakov Rumunskej armády. Spomíname na ich hrdinstvo a obete, ktoré položili svoje životy za našu slobodu. Pamiatka týchto hrdinov musí byť zachovaná ako memento a príklad pre budúce generácie. Ich odvaha a obetavosť nám pripomína dôležitosť mieru, slobody a demokracie v našom svete.
Z príhovoru primátora mesta Mgr. Martina Pliešovského:
Stretávame sa tu dnes, v skromnom počte zúčastnených, aby sme si pripomenuli významný míľnik v histórii nášho mesta. Z historického hľadiska už to všetci veľmi dobre poznáme a prirodzene sa zžívame s udalosťami, ktoré zmenili vývoj dejín nielen na celom území republiky, ale aj tu, v severnom Malohonte. Pripomíname si už 80. výročie oslobodenia mesta Hnúšťa, a ďakujeme všetkým, ktorí našli v sebe odvahu pridať sa do národného odboja ako spočiatku nenápadného odporu, pomôcť partizánom, sebe navzájom, činne čakať na akt oslobodenia prichádzajúcou rumunskou a červenou armádou.
Z jedného konca sa vytvorí nový, čistý začiatok. A preto výstižné sú slová Vladimíra Roya, ktorý písal: „Nech blýska v zraku Krásy cit, nech v srdci Pravda dlie a myseľ žiarnej osvety nech v stálom jase bdie.“ Naznak týchto slov si pamätajme, že posolstvo našich predkov, bojujúcich za svoj národ, pravdu, česť žije v nás, a naďalej by sme ho mali posúvať do budúcna. Pretože iba tak zachováme spomienku na hrdinstvá čias minulých, z ktorých sa, verím, ponaučíme. Viac ako hlboké slovné spojenia uprednostnime malé činy s hlbokým významom.
Všetkým Vám, ktorí si dnes s nami pripomínate významné výročie, aj tým, ktorí nechali svoje mladé životy na bojiskách, či sa nedožili dnešných dní, patrí hlboká úcta a poďakovanie.
Písal sa január 1945.
Bola krutá zima, výhodné podmienky hornatého Slovenska pre brániacich sa fašistov spôsobovali síce určité ťažkosti v postupe Červenej armády, ale jej víťazstvo bolo len otázkou času. Koncom roku 1944 bolo už u nás jasne počuť kanonádu červenoarmejských delostrelcov pri oslobodzovaní Rimavskej Soboty. A toto dunenie diel či raketometov bolo stále mohutnejšie. Ústup Nemcov Rimavskou dolinou bol zo dňa na deň početnejší a unáhlenejší. V dňoch 20. a 21. januára 1945 bola štátna cesta smerom na Brezno preťažená ustupujúcou armádou. Pomerne blízko bolo počuť už aj streľbu z pechotných zbraní. V noci z 22. na 23. januára Hnúšťu otriasali mohutné detonácie. Nemci vyhadzovali železničnú trať na stanici Slovenských železníc. Ústup fašistov cez Hnúšťu kryli dva tanky, ktoré stáli pri dnešnom futbalovom štadióne. Celú noc pálili fašistickí ostreľovači smerom na Sinec, Rimavské Brezovo, fabriku a Brandzovú. Asi o 5.00 hod. ráno 23. januára vystrelil aj nemecký tank, ale hneď na to sa ozval od Sinca guľomet červenoarmejcov, ktorý strieľal priamo na fašistický tankový desant. Celkovo pri oslobodzovacích bojoch padlo viac ako 63.000 vojakov Červenej armády, ktorí položili svoj život v bojoch na území Slovenska. Dôležitú úlohu zohrávala taktiež Rumunská armáda, ktorá obetovala viac ako 10 000 vojakov. Spomeňme v Hnúšti padlých: poručíka doktora Popa Mircea, poručíka Hermana Alexandru, podporučíka Popescu Pompiliu či kapitána Butnaru Vasile. Pamiatka spoločného boja a víťazstva nad nacizmom nesmie byť nikdy zabudnutá a musí byť pre nás príkladom a mementom do budúcnosti.
V decembri minulého roku som sa stretol s veľvyslancom Ruskej federácie na Slovensku pánom Igorom Bratčikom a ten mi povedal: gaspodin primator, ty pri hroboch našich vojakov nepozeraj na dátum ich úmrtia, ale na dátum ich narodenia. Boli to 18-19 roční chlapci. Nevedeli kam idú, netušili či sa ešte vrátia k svojim rodičom, k svojim blízkym, napriek tomu nastavili svoju hruď nepriateľskej paľbe v cudzom svete, aby sme my mohli dnes žiť.
V dnešný deň, ale aj ostatné dni si treba pripomínať hrdinstvo osloboditeľov, ktorí bojovali a obetovali to najcennejšie čo mali - svoje životy, aby zbavili Európu od nacizmu a vyhrali boj nad hnedou pliagou 20. storočia. Obete týchto hrdinov nemožno ničím nahradiť. Ich pamiatku si však môžeme pripomínať najmä napĺňaním ich snov, nádejí a ideálov na život v mieri, slobode, bezpečí a demokracii.
Vážení priatelia!
Vaša účasť je znakom toho, že sme zodpovední a zároveň nezabúdame, preto verím, že ani nikdy nezabudneme.
______________________
Ing. Michaela Hroncová
prednostka MsÚ