#
#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

Na čele Hnúšte stáli...


Primator - symbolPrimator - symbol

Dnes je to úplne jednoduché. Primátora si volíme pravidelne každé štyri roky z kandidátov, ktorí sa riadne zaregistrujú. No nebolo tomu vždy tak.

Dedičné richtárstvo bolo v stredoveku určite dôležitým faktorom rozvoja lokality, no postupom času sa stávalo príťažou. Veď nie každý príslušník rodu mal organizačné schopnosti a obec pod ich vedením stagnovala. Nezriedka sa stalo, že rod vymrel alebo zemepán danej obce dedičné richtárstvo - škúltéciu od jej vlastníkov odkúpil.

Richtára si potom volili sami obyvatelia dediny, každoročne na jeseň. Na výber mali z troch kandidátov, ktorých im určil zemepán. Stávalo sa, že jedným z kandidátov býval aj aktuálny richtár. Pokiaľ sa niektorý z kandidátov osvedčil, zastával úrad aj dlhšie obdobie. Všetko však záviselo od vôle či spokojnosti obyvateľov, no určite neboli zriedkavé prípady, keď richtára jednoducho dosadil zemepán.

Mená troch kandidátov vyhlásil odchádzajúci richtár. Väčšinou voliči, keďže hlasovacie lístky ešte neexistovali, volili prostredníctvom guľôčky, ktorú vhodili do drevenej urny toho kandidáta, ktorého si vybrali. Po skončení volieb členovia komisie vyniesli urny na námestie, kde ich otvorili, vysypali a verejne počítali hlasy. Kandidát, ktorý získal najviac guliek, sa na nasledujúci rok stal richtárom.

Jednoročné volebné obdobie richtárov pretrvalo až do meruôsmeho a merudeviateho roku. Revolúcia v rokoch 1848/1849 priniesla aj zmeny v tejto oblasti, volebné obdobie richtára sa predĺžilo na tri roky. Názvy funkcií označujúce osoby stojace na čele miest a obcí sa v priebehu histórie menili. Do roku 1923 to boli v bývalom Česko-slovensku richtári a tieto posty zastávali výhradne muži, pretože ženy dostali právo zúčastňovať sa volieb až po roku 1920. Po richtároch nastúpili do funkcií starostovia, ktorých v roku 1939 vystriedali vládni komisári zrušením obecných samospráv, kde vládny komisár mal namiesto obecného zastupiteľstva len poradný orgán.

Funkcia starostu bola obnovená až 3. apríla 1944. Po oslobodení na čele obcí stál predseda miestneho či mestského národného výboru. Po komunistickom prevrate v roku 1948 obce viedli Miestne akčné výbory a po konsolidácii opäť predsedovia národných výborov.

Z týchto sa po prvých slobodných voľbách 23.-24. novembra 1990 stali primátori miest či starostovia obcí.

Spokojnosť s richtármi, starostami či primátormi voliči vyjadrujú ich opätovným zvolením. Z najobľúbenejších sa stávajú rekordéri.

Musím uviesť, že v období rokov 1918 – 1968, teda za päťdesiat rokov sa na poste prvého muža Hnúšte vystriedalo 20 osôb. To znamená, že v priemere každého 2,5 roka sa menila hlava Hnúšte.

Najkratšiu dobu 1 mesiac a to na dvakrát, strávil v kresle starostu Pavol Migaľa a v histórii najdlhšie sa v tomto kresle, ale vo funkcii presedu MsNV, udržal Ing. Slavomír Bálint – 13 rokov.

My si ich pripomenieme od začiatku.

Po vzniku Česko-Slovenskej republiky od roku 1918 do roku 1920 bol obecným richtárom ŠTEFAN ZÉTY. V rokoch 1920 – 1923 obecným richtárom bol JÁN PRANDL. Po ňom nasledoval (1923 - 1927) starosta JÁN FIĽO. Starostom bol zvolený i MICHAL KOLESÁR – Borzo (1927 – 1931), potom opäť JÁN FIĽO (1931 – 1938) a od 24. októbra 1938 do 16. novembra 1938 ho nahradil PAVOL MIGAĽA. V novembri roku 1938 sa vládnym komisárom stal

až do 10. 03. 1939 Ing. GUSTÁV PETROVSKÝ. Nevedno prečo, možno pod tlakom marcových udalostí v rámci vzniku samostatného Slovenska sa na niekoľko dní opätovne do kresla prvého muža Hnúšte dostal PAVOL MIGAĽA, ktorého vzápätí vystriedal Ing. GUSTÁV PETROVSKÝ.

Od roku 1939 – do mája 1941 bol už obecným komisárom ŠTEFAN ČECH, ktorého v tejto funkcii

vystriedal DEZIDER PRANDL. Ten sa bez prerušenia vedenia obce 27. mája 1944 stal starostom a svoju misiu ukončil 18. marca 1945. Avšak vo vojnových rokoch s ním súbežne od 31. januára 1945 až do augusta 1945 predsedal vzniknutému MNV PAVEL LÁSKA. 18. augusta 1945 sa stal predsedom MNV MICHAL MAJERÍK, hnúšťanský staviteľ, ktorého 3. januára 1946 do júna 1946 nahradil PAVEL STANO. Predsedom miestneho národného výboru sa 28. júna 1946 stal

ONDREJ NOVÁK. Februárový komunistický prevrat premenoval MNV na miestne akčné výbory a tomu predsedal od 28. februára 1948 do decembra 1949 JÁN FÁBRY. Po absolvovaní previerok o ľudovo-demokratickej spoľahlivosti sa do roku 1952 do funkcie (znovu) predsedu MNV vrátil

ONDREJ NOVÁK. Po ňom nasledovali (1952 - 1953) JOZEF HINKA, (1953 – 1956) VILIAM SLANÝ, (1956 – 1957) JOZEF FÁBRY, (1957 – 1960) VOJTECH KADERA. Rok 1960 bol i pre Hnúšťu prelomový. Nová ústava a reorganizácia štátnej správy dala Hnúšti štatút mesta, no vzala jej okresné pôsobenie. A tak od 1. júna 1960 sa predsedom už mestského národného výboru stal JÁN NAHÁLKA. Opätovne bol v tejto funkcii potvrdený v roku 1964 a pôsobil v nej do júna 1968, kedy ho nahradil FRANTIŠEK BROŽ. V „normalizačných časoch“ bol však odvolaný a predsedom MsNV sa stal 30. septembra 1970 JÁN FÁBRY. Ten bol vo funkcii presedu potvrdený aj decembrových voľbách v roku 1971 i v novembrových voľbách v roku 1976. Ján Fábry v máji roku

1977 umrel. Do výberu nového predsedu MsNV ho zastupoval tajomník Ján Ivan. 1. septembra 1977 predsedom sa stal Ing. SLAVOMÍR BÁLINT. Novembrový prevrat v roku 1989 priniesol možnosť demokratických volieb do samospráv miest a obcí a tak sme si 24. novembra 1990 zvolili do kresla primátora mesta Ing. JOZEFA KOLESÁRA. Po druhýkrát zložil sľub primátora 19. decembra 1994. A v januári 1999 žezlo vedenia mesta Hnúšte, po prvýkrát v jej histórii, prevzala žena – primátorka Mgr. MARTA JURČOVÁ. 3. januára 2003 kreslo primátora obsadil Mgr. MICHAL BAGAČKA, ktorý v ňom zotrval 4 funkčné obdobia. Rokom 2018 funkciu primátora mesta zastáva PhDr. ROMAN LEBEDA.

Zdroj: Mgr. Martin Pliešovský