#
#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

Mgr. Miroslav Bračo a Peter Bračo


Steniatko


Sú medzi nami aj takí!
Seriál o obyvateľoch Hnúšte, ktorých niečo zaujíma.

Čo o nich vieme?

Chodíme okolo nich. Zdravíme sa s nimi. Bývame spolu v tomto meste. Jeden je mladý, druhý starší, tretí už poberá dôchodok. Vieme ale o nich viac? Čo robia, aké majú starosti, akého koníčka? Práve takýchto ľudí vám chceme predstaviť v našom seriáli. Nenápadných a predsa výnimočných.

 


Pes je najlepší priateľ človeka. Od zdomácnenia vlka sa vyšľachtilo veľmi veľa plemien. Od miniatúrnej čivavy až po veľkého bernardína. Ľudí, ktorí sa venujú týmto naším štvornohým kamarátom voláme „psíčkári“ a takými zapálenými chovateľmi sú aj bratia Bračovci – Mgr. Miroslav Bračo a Peter Bračo.


Kedy ste objavili v sebe túžbu vlastniť psa a odkedy sa im venujete?

Chovať psy sme túžili od malička. Ale keďže sme bývali v bytovke nemali sme priestor, kde by sme tento svoj sen zrealizovali. Až v roku 2000 sa nám podarilo nájsť pozemok a naša túžba chovať psy sa nám splnila.


Vždy vás bolo vidno s nie celkom typickými predstaviteľmi psích rás. Aj teraz vlastníte unikátne plemeno. Aké?

Zo Security Ring Clubu ČR sme si objednali ussurbeyskú dogu, ktorá bola dovezená priamo z Ameriky. Naša Marion bola prvá tohto plemena na Slovensku. Ešte chováme bordeauxkú dogu, anglického bulteriéra a mopsla.
 

Little dog Usurijská doga


Vieme, že chov vyžaduje veľa trpezlivosti, času, ale aj financií. Darí sa vám toto skĺbiť aj napriek tomu, že pri vašich plemenách sú problémy s pôrodmi alebo návratnosťou investíci?

V rámci každého plemena sú rôzne problémy. Na prvý pohľad to vypadá, že sa náklady spojené s kúpou krmiva, poplatkami veterinárovi vrátia, ale je to len tak – tak, je to v rovine koníčka.


Miro a pes

Je ešte nejaké plemeno, ktoré by ste chceli vlastniť?

Pôvodne sme mali „veľké oči“ a chceli sme vlastniť z každého plemena niečo. Postupne sme sa tejto myšlienky vzdali a našimi tajnými túžbami ostali – Peter chce chovať perro de pressa canario a ja írskeho vlkodava.


Pri styku so psami sa často nevyhnete nejakým uhryznutiam, alebo iným nehodám. Máte aj vy nejaké takéto skúsenosti?

Stopy po uhryznutí nosíme obaja. Peter, keď chcel roztrhnúť bijúcich sa psov – nášho malamuta s cudzím a ja, keď som zachraňoval drhnúcu sa bulteriérku kosťou, jej zuby mi poznačili ruku a musel som ísť aj na lekárske ošetrenie.

Na záver vám chceme popriať ešte veľa úspechov v chove. Veľa zdravých šteniat, radosti a mnoho pozitívnej energie, ktorú vzťah človeka k psovi prináša.


Okolie
Jaroslav Piliarik, Hilda Ginisová, Ing. Pavel Košarník