Významné literárne osobnosti

Samo Vozár – básnik, publicista, prekladateľ, tvorca subjektívne orientovanej romantickej poézie.

Pavol Dobšinský sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach v rodine evanjelického farára a učiteľa ako prvorodený syn. Svoje detstvo prežil v Sirku, kde navštevoval aj ľudovú školu. Ako 9- ročný začal študovať na gymnáziu v Rožňave a neskôr v Miškovci, kde sa zdokonalil v maďarskom jazyku a zároveň absolvoval nižšie gymnaziálne štúdiá.

Dramatika, spisovateľa a lekára Ivana Stodolu možno považovať za zakladateľa modernej slovenskej veselohry. Medzivojnový klasik slovenskej dramatickej spisby je autorom diel ako napríklad Jožko Púčik a jeho kariéra alebo Marína Havranová.

Počiatky jeho literárnej činnosti sa datujú do obdobia jeho liečenia v Tatranských Matliaroch, kde napísal a publikoval svoje prvé verše (Pravda a Nový život). Na jeho tvorbu mali veľký vplyv i stretnutia s českými avangardnými spisovateľmi, s ktorými sa stretol počas svojho liečenia v Čechách - Jiří Wolker, Vítězslav Nezval, Pavel Hora a Stanislav Kostka Neumann a iní.

Básnik, ktorý svojím dielom vyjadril chemický vzorec pre zlúčeninu človeka...

Osudy Janka Cigáňa, Ivana Krasku či Bohdany J. Potokinovej sa v slovenskej literatúre začali písať pod úplne iným menom, keď sa 12. júla 1876 v obci Lukovištia (pri Rimavskej Sobote) narodil Ján Botto. Meno opäť známe, ale pozor tento Botto sa pod Smrť Jánošíkovu nepodpísal.

Jozef Miloslav Hurban (1817 – 1888) bol politik, významný organizátor slovenského národného hnutia a kultúrneho života v 19. storočí, bojovník za práva Slovákov, vedúca osobnosť Slovenského povstania roku 1848, priekopník slovanskej vzájomnosti.

Jej veršíky z knižky Čačky-hračky sprevádzali nejednu generáciu detí, podobne ako aj knižka Opice z našej police alebo rozprávky o Osmijankovi.

(* 25. november 1853, Potok – † 19. január 1948, Martin)
Jozef Škultéty bol slovenský literárny kritik, historik, jazykovedec, publicista a prekladateľ.
Pochádza z rodiny kožušníckeho majstra. Aktívne pôsobil na viacerých úsekoch kultúrneho a
vedeckého života do neskorej staroby. Patrí k vedúcim osobnostiam slovenského národného
hnutia, politického, kultúrneho, literárneho a vedeckého života na Slovensku, ktorého vývin
usmerňoval viac ako polstoročie.

Svet literatúry si pripomína 205. výročie úmrtia Antona Bernoláka
Do dejín slovenského národa sa katolícky kňaz a jazykovedec Anton Bernolák zapísal ako prvý
kodifikátor spisovnej slovenčiny (1787). V pondelok 15. januára uplynulo 205 rokov od jeho
úmrtia. Hnutie bernolákovcov, ktoré trvalo vyše 50 rokov, ich literárne diela, dennodenná práca medzi. Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka v roku 1843 v Hlbokom za účasti Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu.