Civilná ochrana

Civilná ochrana je systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj určenie postupov a činnosti pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.

Poslaním civilnej ochrany je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom chrániť život, zdravie a majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.

Civilná ochrana zahŕňa najmä tieto úlohy a opatrenia:

a) organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných prác, ktoré spočívajú hlavne v záchrane osôb, poskytnutí predlekárskej a lekárskej pomoci, vyslobodzovaní osôb a v odsune ranených,

b) organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby,

c) poskytovanie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania,

d) zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie,

e) vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení,

f) organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu,

g) posudzovanie umiestňovania stavieb a využívania územia a dodržovania záujmov civilnej ochrany na teritóriu pri konaní o stavebnom zámere a technických parametrov zariadení civilnej ochrany,

h) zabezpečovanie a vykonávanie edičnej, vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti v civilnej ochrane

Mimoriadnou udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, smogová situácia, narušenie dodávok tepla, nežiadúci výskyt medveďa hnedého, hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky alebo teroristický útok. Mimoriadna udalosť vzniká.  

Mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z o civilnej ochrane obyvateľstva. Počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Mimoriadna situácia sa vyhlasuje.

Všetci si uvedomujeme riziká, ktoré ohrozujú náš život, zdravie alebo  majetok až vtedy, keď sme priamymi účastníkmi havárií, živelných pohrôm alebo katastrof.

To, ako dokážeme zvládnuť vzniknutú situáciu, závisí od našej pripravenosti.

Prirucka-co-by-mal-každy-vediet-v-pripade-ohrozenia

Dôsledky mimoriadnych udalostí potvrdzujú, že neznalosť vhodnej reakcie na vzniknutú situáciu, alebo jej podceňovanie spolu s panikou, znásobujú straty na životoch a zvyšujú počet zdravotne postihnutých ľudí.

Každý z nás by si mal preto osvojiť základné informácie o spôsoboch a postupoch, ktoré nám pomôžu v prípade potreby ochrániť život, zdravie alebo majetok.

Nasledujúce informácie majú usmerniť vaše konanie v prípade akútneho ohrozenia, pomôcť spoznať možné nebezpečenstvo a poskytnúť základný návod, ako sa zachovať v čase, kedy je potrebná pomoc.

Si v tiesni?  Tieseň je stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a postihnutý je odkázaný na poskytnutie pomoci. 

Potrebuješ pomoc? Volaj číslo 112 (Európske číslo tiesňového volania).

Keď zaznie siréna:

1. hrozí alebo vznikla mimoriadna udalosť,
2. podľa tónu signálu a dĺžky jeho trvania zistite, pred čím vás varuje,
3. počúvajte následnú hovorenú informáciu vysielanú rozhlasom, televíziou alebo hlásením obecného (mestského) rozhlasu,
4. preskúšanie.

Varovanie obyvateľstva sa vykonáva varovnými signálmi:

• všeobecné ohrozenie: dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti,
  • ohrozenie vodou: šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody,
  • koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje signálom koniec ohrozenia: dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania,
  • varovný signál sa ihneď po skončení dopĺňa slovnou informáciou vo vysielaní rozhlasových a televíznych staníc alebo v miestnych informačných prostriedkoch obcí,
  • kolísavým tónom sirén v trvaní 2 minút sa počas vojnového stavu a počas vojny vyhlasuje aj ohrozenie v prípade možného vzdušného napadnutia územia štátu. Slovná informácia pri takomto ohrození obsahuje vymedzenie územia, pre ktoré je ohrozenie vyhlásené a výraz vzdušný poplach.
  • preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén, po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky.

Cinnost_obyvatelstva_po_vyhlaseni_varovnych_signalov 

Mimoriadne udalosti
 

Tiesňové volania

• Integrovaný záchranný systém    SOS 112

• Hasiči   150

• Rýchla zdravotná pomoc (záchranka)   155

• Polícia  štátna   158

Súbory týkajúce sa postupov pri ohrození na siahnutie: 

01_Ako_postupovat-v-pripade-povodne

02_Ako-postupovat-ak-ste-svedkom-teroristickeho-utoku

03_Ako-postupovat-pri-neopravnenom-pouziti-strelnych-zbrani

04_Ako_postupovat-pri-terotistickom-utoku-s-pouzitim-nastrazneho-vybusneho-systemu

05_Ako_postupovat-pri-obdrzani-podozrivej-zasielky

06_Ako_postupovat-oznameni-o-ulozeni-bomby-ci-trhaviny-v-budove

07_Ako_postupovat-pri-uniku-nebezpecnych-chemickych-latok

08_Ako_postupovat-pri-uniku-nebezpecnych-biologickych-latok

09_Ako_postupovat-pri-uniku-nebezpecnych-radioaktivnych-latok

10_Ako_postupovat-pri-dopravnej-nehode-spojenej-s-unikom-nebezpecnych-latok

11_Ako_postupovat-pri-zosuvoch-pody-a-privaloveho-bahna 

12_Ako_postupovat-pri-vichrici-a-silnom-vetre 

13_Ako_postupovat-pri-vzniku-poziaru

14_Odporucania-pre-obcanov-pri-horucavach

15_Odporucania-pre-obcanov-pri-extremne-nizkych-teplotach

16_Odporucania-pre-obcanov-pri-snehovej-kalamite

17_Co-ma-obsahovat-Evakuacna-batozina

18_Co-robit-ak-nas-zastihnu-Silny_dazd_povodne

19_Silny-vietor

20_Zaplavene_studne

21_Zosuv_pody

22_Ochrana-pred-bioterorizmom

23_Ochrana_pred_bojovymi_biologickymi_prostriedkami

Evakuácia

Evakuáciou sa rozumie odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadne vecí z určitého územia.
Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú úlohy a opatrenia civilnej ochrany, ktorým je napríklad aj evakuácia.

Podrobnosti o plánovaní a zabezpečovaní evakuácie upravuje vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 328/2012 Z. Z.

Evakuáciu členíme na:
1. krátkodobú s možným návratom evakuantov do 72 hodín,

2. dlhodobú s možným návratom evakuantov po 72 hodinách.

Riadenie a zabezpečovanie evakuácie sa vykonáva na základe vopred spracovaných plánov evakuácie ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, orgánov miestnej štátnej správy, samosprávy, právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov
 

Evakuácia sa plánuje a zabezpečuje:

1. z okolia jadrového zariadenia

a) z pásma A pre všetko obyvateľstvo,

b) z pásma B pre bezprostredné ohrozenú časť obyvateľstva,

c) z bližšie ohrozeného územia pre ohrozenú časť obyvateľstva.

2. z územia ohrozeného kontamináciou pri havárii alebo inej mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemickej nebezpečnej látky alebo biologickej nebezpečnej látky,

3. z územia ohrozeného prielomovou vlnou pri havárii na vodnej stavbe,

4. z územia, na ktorom pôsobia následky živelnej pohromy, katastrofy alebo teroristického útoku,

5. z územia určeného na zabezpečovanie úloh obrany štátu v čase vojny a vojnového stavu.

Ukrytie

Ukrytím sa rozumie ochrana osôb v ochranných stavbách pred možnými následkami mimoriadnych udalostí.

Zariadenia civilnej ochrany sú ochranné stavby a stavby alebo ich časti a technologické súčasti, ktoré sú predurčené na plnenie úloh civilnej ochrany, pričom za ochranné stavby sa považujú:

1. ochranné a úkrytové priestory všetkých kategórií a typov,

2. chránené pracoviská, ktoré slúžia civilnej ochrane.
 

Druh a rozsah stavebnotechnických požiadaviek zariadení civilnej ochrany zameraných na ochranu života, zdravia a majetku,
ktoré nie sú upravené stavebným zákonom a technické podmienky zariadení civilnej ochrany upravuje vyhláška
Ministerstva vnútra č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany.

Ochranné stavby sa budujú:

1. v stave bezpečnosti ako dvojúčelové odolné a plynotesné úkryty s prioritou mierového využitia pri nutnosti zachovať ich ochrannú funkciu,

2. po vyhlásení mimoriadnej situácie a v čase vojny a vojnového stavu ako jednoduché úkryty budované svojpomocne, úpravou vhodných priestorov v
stavbách podľa plánov ukrytia.                                                  

Úkrytová batožina (obdobná ako evakuačná batožina)
V prípade ukrytia si zoberte so sebou batožinu, ktorej odporúčaná hmotnosť je:

1. do 10 kg pre deti,

2. do 15 kg pre dospelých.

Záchranné práce

Záchranné práce sú činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na ich odsun z ohrozených alebo z postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti.
Záchranné práce vykonávajú základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému, ostatné záchranné zložky integrovaného záchranného systému a osoby povolané na osobné úkony.
 

Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú úlohy a opatrenia civilnej ochrany, ktorým sú vo veľkej miere záchranné práce, vykonávané silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola mimoriadna situácia vyhlásená. Záchranné práce sa vykonávajú v závislosti od druhu, rozsahu a času vzniku mimoriadnej udalosti.

Pri plnení úloh civilnej ochrany spolupracuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so štátnymi orgánmi, samosprávnymi krajmi, obcami, právnickými osobami a fyzickými osobami - podnikateľmi a verejnoprávnymi inštitúciami s humanitným poslaním, ktoré v rámci svojej pôsobnosti sú činné v prípadoch mimoriadnej udalosti alebo mimoriadnej situácie pri záchranných prácach.

Podrobnosti na zabezpečenie záchranných prác a organizovanie jednotiek civilnej ochrany ustanovuje vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. 

Pri riadení záchranných prác sa ukladajú úlohy a vydávajú ústne alebo písomné príkazy na ich vykonanie a kontroluje sa ich plnenie. Ústne príkazy sa následne vyhotovujú v písomnej forme.
 

Protiradiačné opatrenia

Monitorovanie radiačnej situácie v pôsobnosti sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR
 

Radiačná monitorovacia sieť SR (ďalej len „RMS SR“) je sústava technicky, odborne a personálne vybavených odborných pracovísk,
ktoré sú organizačne prepojené na potreby monitorovania radiačnej situácie a zber údajov o radiačnej situácii na území Slovenskej
republiky(1), podrobnosti o činnosti RMS ustanovuje vyhláška MZ SR č. 96/2018.

RMS SR tvorí ústredie radiačnej monitorovacej siete (zriadené na ÚVZ SR), stále zložky a pohotovostné zložky (2) .Stále zložky
a pohotovostné zložky vykonávajú monitorovanie radiačnej situáciea poskytujú namerané údaje dohodnutým spôsobom a v určenej
forme ústrediu radiačnej monitorovacej siete.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je pohotovostnou zložkou RMS a zabezpečuje (3)  vo svojej pôsobnosti okrem iného sieť včasného varovania, ktorá je súčasťou systému monitorovacích miest na nepretržité meranie príkonu dávkového ekvivalentu na území Slovenskej republiky zriadeného v organizáciách určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

Sieť včasného varovania o radiačnej situácii v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR

Sieť včasného varovania o radiačnej situácii v pôsobnosti sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra (ďalej len
„SVVRS MV SR“) je tvorená systémom monitorovacích miest pre nepretržité meranie príkonu dávkového ekvivalentu gama žiarenia zo vzduchu na území Slovenskej republiky na bezodkladné informovanie o jeho zvýšení nad úroveň prírodného radiačného pozadia

Protichemické opatrenia

Protichemické opatrenia sú opatrenia určené na zníženie alebo na vylúčenie následkov pôsobenia nebezpečných látok.

Podrobnosti na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok pri mimoriadnej udalosti spojenej s ich únikom v objekte alebo v komplexe objektov, v ktorom sa vyrába, skladuje a manipuluje s nebezpečnými látkami, pri preprave nebezpečných látok, pri ohrození obyvateľstva teroristickým útokom alebo iným zámerným alebo náhodným použitím, pri ohrození obyvateľstva sekundárnymi následkami mimoriadnych udalostí a pri ohrození z iných štátov upravuje vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 533/2006 Z. z.

Protichemické opatrenia sú:

a) monitorovanie územia,

b) varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb,

c) evakuácia a ukrytie osôb,

d) regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,

e) prvá predlekárska pomoc a neodkladná zdravotná starostlivosť,

f) individuálna ochrana osôb,

g) hygienická očista osôb,

h) dekontaminácia terénu, budov a materiálu,

i) zabezpečenie ochrany zamestnancov, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť a nachádzajú sa v oblasti ohrozenia,

j) likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovaného šírenia,

k) profylaxia,

l) zákaz a regulácia spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív,

m) veterinárne opatrenia,

n) opatrenia na zabezpečenie záchranných prác.

Mesto Hnúšťa vykonáva úlohy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií podľa ustaovení § 14 a § 15  zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.