Milan Krištof

Sú medzi nami aj takí!
Seriál o obyvateľoch Hnúšte, ktorých niečo zaujíma.

Čo o nich vieme?
Chodíme okolo nich. Zdravíme sa s nimi. Bývame spolu v tomto meste. Jeden je mladý, druhý starší, tretí už poberá dôchodok. Vieme ale o nich viac? Čo robia, aké majú starosti, akého koníčka? Práve takýchto ľudí vám chceme predstaviť v našom seriáli. Nenápadných a predsa výnimočných.

Drevo-materiál, ktorý aj po stáročiach dýcha, vonia, je príjemný na dotyk a očarí svojou farbou a štruktúrou. Nieto miesta na zemeguli, kde by sa s ním človek nestretol, nepoužil ho alebo nepotreboval. Od zápalky po elektrické stĺpy, od rôznych rukovätí po nábytok, od stavieb po hudobné nástroje.

Ďalším človekom v našom seriáli je Milan Krištof, ktorý z dreva vyrába dosť netradičné veci. Podložky pod poľovnícke trofeje.

Čo Vás viedlo práve k takémuto spracovaniu dreva a kedy ste s tým začali?

Na strednej škole v Banskej Štiavnici som skúšal a viac kazil, ako vyrábal až neskôr, keď som sa oženil a zariaďovali sme byt, steny boli prázdne, tak som ich chcel niečím okrášliť. Postupne som sa však vo výrobe zdokonaľoval , výrobky sa predávali a steny zostali prázdne.Keďže som vyučený „lesák“ (absolvent Strednej lesníckej školy ) práve preto ma tieto podložky zaujali.

Na podložky sa používa viacero rastlinných motívov. Máte niektorý obľúbený ? Aké drevo najradšej spracúvate, prípadne sa Vám najviac páči?

Najviac sa mi páči a aj najviac používam motív dubových listov a to či z duba letného, zimného alebo červeného, taktiež so svojimi charakteristickými plodmi – žaluďami. Na spracovanie sú veľmi pekné a na podložke svojimi vykrojenými tvarmi dobre ukážu. Drevo je väčšinou lipové, ktoré potom morím liehovým moridlom a konzervujem tradične včelím voskom.

Okrem podložiek Vám učarovali aj pažby poľovníckych pušiek. Koľko ich vyšlo spod Vašich rúk a aké námety ste do nich vyrezali?

Pažby robievam na objednávky, najviac pre „fajnšmekrov“. Vyrezávam aj do starých pažieb, ktoré sú používaním často poškrabané a majiteľ im chce dodať novú tvár nejakým vyrezaným obrázkom. Na guľovnice používam najviac rezby srnčej, diviačej a jelenej zveri a na brokovnice pernatú zver – kačice, bažanty, sluky alebo líšku.

Hovorí sa , že kde rinčia zbrane múzy mlčia. U Vás to ale neplatí, lebo vyrábate aj píšťalky a fujary. Ako to ide dokopy?

Mám veľmi rád ľudovú hudbu, teda aj ľudové nástroje z ktorých najviac mi učarovala píšťalka a fujara. Keďže som však samouk, objavujem objavené, a tým strácam dosť času aby som vo svojej výrobe pokročil a spod mojich rúk by vychádzali dokonalejšie nástroje.

Na záver nám už len treba poďakovať a zaželať Vám veľa trpezlivosti, aby Vám hora, v ktorej pracujete dodala veľa vhodného materiálu.

Jaroslav Piliarik, Hilda Ginisová, Ing.Pavel Košarník