Bohuš Palúš, ml.

Bohuš Palúš, ml.

Sú medzi nami aj takí!
Seriál o obyvateľoch Hnúšte, ktorých niečo zaujíma.

Čo o nich vieme?
Chodíme okolo nich. Zdravíme sa s nimi. Bývame spolu v tomto meste. Jeden je mladý, druhý starší, tretí už poberá dôchodok. Vieme ale o nich viac? Čo robia, aké majú starosti, akého koníčka? Práve takýchto ľudí vám chceme predstaviť v našom seriáli. Nenápadných a predsa výnimočných.

Nožnice, tvrdý papier, lepidlo, farbičky – materiál a nástroje, ktoré stačia ďalšiemu reprezentantovi nášho seriálu. Je ním modelár Bohuš Palúš, ml. Lietadlá, autá, lode, tanky, to všetko sú výtvory jeho šikovných rúk. Verné kópie skutočných vecí,minimalizované v presnom merítku.

Ako ste sa dostali k modelovaniu a koľko rokov Vás tento koníček drží?

Inšpiráciu som načerpal od starého otca z Moravy, ktorý sa zabával s papierovými vojačikmi a tým mi ako malému chlapcovi dal prvý podnet, aby som sa začal zaoberať presnými kópiami omnoho väčších vecí. Drží ma to do dnes.

Vieme, že modely sa vyrábajú z rôznych materiálov – plastu, plechu, balzy. Aký materiál je Vám najlepší k ruke, teda, z ktorého najviac tvoríte?

Všetky moje modely sú plastové alebo papierové.

Z niekoľkých Vašich prezentácií je jasné, že Vám učarila vojnová technika. Prečo?

Ako som rástol, začal som sa zaujímať o históriu, hlavne o históriu II. svetovej vojny. Keďže vo vojne sa používa veľa ťažkej bojovej techniky odrazilo sa to aj na mojich modeloch, kde prevládajú delá, tanky lietadlá.

Rokmi ste sa vypracovali na určitú úroveň. Je ešte nejaká technológia, ktorú neovládate alebo sa chcete naučiť?

Človek sa učí celý život. Kupujem si časopisy, hlavne český Modelár. Čerpám z neho námety, ktoré využívam aj pri práci s deťmi. Chcel by som sa zdokonaliť pri finálnom opracovaní modelov, aby vyzerali ako používané – amortizované.

Za obdobie Vášho modelárčenia ste vyrobili určite mnoho modelov. Ktorý bol prvý a máte nejaký najobľúbenejší?

Prvý model bol hydroplán – dvojplošník, ktorý som doslat na Vianoce. Keď som mal trinásť rokov zlepil som Eiffelovku zo špajdlí kanagonom, až kým syn nebol väčší a potom Eiffelovka padla. Najväčší môj model mal vyše metra a najmenšiu loď som staval pod lupou v mierke 1 : 1200.

Modelárčina zaberá veľa voľného času, ale aj peňazí. Rodina nemá nejaké námietky?

Modely skladám väčšinou po večeroch, keď deti spia. Zostavenie jedného tanku trvá približne týždeň – každý deň dve hodiny, v tom je lepenie, schnutie a maľovanie. Mnoho času zaberá aj účasť na súťažiach Naposledy som bol v Banskej Bystrici na súťaži – MODEL DAY, kde som prezentoval dva modely. Pri súťaži sa hodnotí výber modelu a kvalita spracovania. Rodina si na tento môj koníček zvykla a nemajú voči nemu žiadne námietky.

Prajeme Vám do ďalšej tvorby dostatok materiálu, veľa námetov a mnoho času i trpezlivosti.

Jaroslav Piliarik, Hilda Ginisová, Ing. Pavel Košarník