Príbeh pamätníka, pred ktorým stojíme: tichý svedok odvahy, histórie a pamäti Hnúšte

Pamätník Slovenského národného povstania v Hnúšti, ktorého autormi sú akademický sochár Vladimír Môťovský a inžinier architekt Jaroslav Stockmann, bol slávnostne odhalený 9. mája 1960 pri príležitosti 15. výročia oslobodenia Česko-Slovenska. Dňa 3. júla 2024 bola socha po 64 rokoch vyčistená vysokotlakovou technikou pieskovania, čím sme ju pripravili na dôstojné oslavy 80. výročia SNP.

Aj keď môže zmiatnuť, že pomník pripomínajúci Slovenské národné povstanie bol odhalený pri oslave konca druhej svetovej vojny, jeho história a význam sú neoddeliteľnou súčasťou našej národnej pamäte.

Myšlienka na vytvorenie pamätníka vznikla v roku 1958 za predsedu Miestneho národného výboru Vojtecha Kaderu, a už 20. júla 1959 bol zámer definitívne schválený. V sprievodnej správe z tohto dátumu sa uvádza, že sochárska časť predstavuje kráčajúceho partizánskeho zástavníka, pôvodne plánovaného z pieskovca. Nakoniec sa socha odliala z bronzu metódou vytaviteľných voskov, čím získala dutú formu.

Socha je monumentálna, s výškou 245 centimetrov po temeno hlavy, architektonický sokel má 190 centimetrov a od hlavy po hrot zástavy je 155 centimetrov, čím celková výška dosahuje 6 metrov.

Na podstavnej doske sochy s rozmerom 60x100x10 cm sú uvedené nápisy „VL. MÔŤOVSKÝ“ a „LIL ZUKOV PRAHA“, čo znamená, že sochu odliali Závody uměleckého kovářství Praha-Holešovice.

Na ľavej strane zvislej dosky mal byť pôvodne umiestnený nápis s letopočtom 1944-1959, ale nakoniec tu bola zakomponovaná tabuľa s mottom Sama Chalupku: „Mor ty len a voľ nebyť, ako byť otrokom!“ 

Pôvodný podstavec pamätníka bol obložený platňami troch slovenských dekoračných kameňov, čo je v rámci jedného podstavca slovenský unikát. Žltý kameň uložený zvislo bol bešeňovský travertín, ktorý v tej dobe končil svoju úspešnú ťažbu. Ružový kameň uložený zvislo bol silický „mramor“ zo Silickej Brezovej.  Sivoružový kameň uložený vodorovne bol tuhársky mramor od Lučenca. Záhadou zostáva pripevnená „mramorová“ doska s citátom od S. Chalupku. Kameň bol plný skamenelín prvohorného veku. Najviac sa podobal na devónske vápence z Nemecka, alebo Maroka. Vo vápenci sa dali identifikovať koraly a machovky, ktoré boli súčasťou útesov v plytkom a teplom mori. Silický „mramor“ z oblasti Silickej planiny je vlastne ružový hľuznatý vápenec z triasového mora. Ťažil sa už v stredoveku. Tuhársky mramor je skutočný mramor, ktorý vznikol premenou triasových vápencov pôsobením vysokého tepla a tlaku počas alpínskeho vrásnenia v období kriedy. Preto sa kriedy nebojím. Bešeňovský travertín vzniká aj dnes z minerálnych prameňov pri Bešeňovej na Liptove. Žltý až okrový travertín bol náš najdekoratívnejší pórovitý travertín, ktorý sa ťažil od 1. ČSR podobne ako tuhársky mramor. Nový podstavec pamätníka  sme vytvorili z červeno-čierneho indického migmatitu s obchodným názvom Multicolor. Je to jedna z najpoužívanejších hornín na svete. Exkluzívna dynamicky pôsobiaca hornina pochádza z južnej Indie, kde sa nachádza starobylé jadro Indického kontinentu. Toto jadro bolo na konci prahôr pred 2,5 miliardou rokov preťaté výrazným zlomom, po ktorom z hĺbky stúpala magma. Roztavená hornina v hĺbke zemskej kôry spôsobila aj vznik migmatitov, čiastočne tavených rúl. Starší názov bol žuloruly, lebo horniny tvoria prechod medzi silne metamorfovanými rulami a z magmy vzniknutými žulami. Hornina bola v plastickom stave, čo vidno aj na poohýbaných prúžkoch. Pôvodné ruly mohli byť staré aj viac ako 3 miliardy rokov. Migmatit obsahuje tmavočervený draselný živec, svetlosivý kremeň, čierny biotit a biele sódno-vápenaté živce.

 Tento akt obnovy zdôrazňuje význam pietneho miesta pre našu históriu a pripomína odvahu a obetu vojakov a partizánov, ktorých odkaz stále žije v srdciach našich občanov.

_____________________

Mgr. Martin Pliešovský

primátor mesta