Beseda na tému "Žila som v domove dôchodcov"

Ako uviedla, odhodlávala sa k jeho napísaniu dlho. Silným podnetom jej bolo práve obdobie korony, ktoré ju „nakoplo“ k tomu, aby uskutočnila svoje plány. Podľa jej slov, mnohí, ktorí ju k tomu inšpirovali, už tu nie sú medzi nami a cíti sa byť zaviazaná vyrozprávať a sprostredkovať ďalej aj ich príbehy.

„ Odniesla som si životné príbehy tých, ktorých dôveru som požívala. Pri spoločných sedeniach som si zvykla robiť poznámky, a zverila som sa im, že raz, keď už budem na dôchodku, napíšem o nás spomienkovú knihu“, zverila sa autorka, ktorá k riadkom, ktoré napíše, pristupuje s rešpektom, vedomá si svojho sľubu. „Každopádne, príbehy uvediem tak, ako mi boli zverené, so súhlasom k zverejneniu“, doplnila v spomínaní na ľudí a zážitky so života v domove s nimi.

Ako sama uviedla, necíti sa ako spisovateľka, vyštudovala Chemicko- technologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V rokoch 1976 až 1996 vyučovala odborné predmety chémie na Strednej priemyselnej škole chemickej v Tisovci.  

Od roku 1996 pracovala ako riaditeľka novovytvoreného Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Tisovci, o živote v ktorom je práve aj jej kniha. Rodáčka z Tisovca Venovala ju všetkým , s ktorými sa jej životné cesty v tomto období stretli.

Beseda prebiehala v klube vo veľmi príjemnej a uvoľnenej atmosfére pri káve a koláčiku členov klubu. Na záver poďakovala predsedníčka klubu pani Zdechovanová autorke za návštevu a veľmi inšpiratívne posedenie v jej spoločnosti.