Štúdiá:
1863 –1867 maďarské gymnázium, Rimavská Sobota
1867 – 1869 slovenské gymnázium, Revúca
1869 – 1871 učiteľská preparandia (maturita)
1872 učiteľský diplom; získal na štátnej preparandii v Kláštore pod Znievom
1874 – 1876 učiteľský ústav pre meštianke školy, štúdium pedagogiky, Budapešť; súčasne navštevoval prednášky z jazykovedy a histórie na filozofickej fakulte
1921 získal titul PhDr. h. c. na Karlovej univerzite v Prahe
Národne sa prebudil a literárne sa začal prejavovať počas gymnaziálnych štúdií v Revúcej,
kde prispieval do študentského časopisu Svit. Do literatúry vstúpil ako prozaik. Jeho tvorba
však bola príliš závislá od pseudoromantizmu tzv. matičného obdobia. Od roku 1871
uverejňoval (Národné noviny, Dennica, Orol, Dunaj) poviedky s historickou a vlasteneckou
tematikou. Ako redaktor Národných novín bol viackrát väznený (1899 a 1903 Vacov, 1900 a
1902 Banská Bystrica,1909,Martin).
Literárnokritická činnosť je už spätá s nastupujúcou realistickou generáciou. Svoje úsilie o
realizmus formuloval s Vajanským na začiatku literárnokritickej dráhy v Kritických listoch
(Orol, 1880). Stal sa jedným z prvých kritikov tvorby svojich generačných druhov:
Vajanského, Hviezdoslava, Kukučína, Šoltésovej, Vansovej. Sledoval aj tvorbu nastupujúcej
mladej generácie – Podjavorinská, Tajovský, Timrava, Čajak. V literárnokritickej práci venoval
veľkú pozornosť jazyku posudzovaných diel. Realizmus do slovenskej literatúry programovo
uvádzal i svojimi prekladmi ruských autorov (N. V. Gogoľ, I. S. Turgenev, L. N. Tolstoj, A. P.
Čechov a i.).
Prozaické ambície, slovanská a rusofilská orientácia ovplyvnili jeho prekladateľskú i redakčnú
činnosť. V Slovenských pohľadoch sa zaslúžil o uvedenie diel okrem popredných ruských
spisovateľov aj slovanských a inonárodných autorov. V edícii Románová bibliotéka vydal
preklady diel N. V. Gogoľa, L. N. Tolstého, I. S. Turgeneva.
Ako literárny historik sa prejavoval najprv len príležitostne, neskôr uverejňoval výsledky
svojho bádania v rubrikách Opravy textov literárnych diel a Príspevky a doplnky k životopisom slovenských spisovateľov. Veľkú pozornosť venoval najmä obdobiu národného obrodenia, kde jeho hodnotenie významu bernolákovskej literatúry, diela J. Hollého,
zaradenie J. Kollára a P. J. Šafárika do slovenského literárneho kontextu patrí k nesporným kladom jeho
literárnohistorickej práce. Ako jazykovedec pôsobil najmä v dvoch smeroch: ako autor jazykovedných príspevkov z
dejín jazyka a porovnávacej jazykovedy a ako redaktor Slovenských pohľadov, kde zaviedol
rubriku Slovenský jazyk.
Pôsobenie
1871 – 1872 učiteľ, Sučany
1873 učiteľ, Vrútky
1876 budapeštiansky korešpondent Národných novín; pokus stať sa ich redaktorom bol
neúspešný
1877 – 1879 aktuár na školskom inšpektoráte, Rimavská Sobota (pomáhal pri zostavovaní
školských učebníc)
1879 – 1881 úradník v banke Slávia, Martin
1881 spolu s Vajanským redigoval obnovené Slovenské pohľady
1881 – 1919 redaktor Národných novín
1882 redigoval Slovenskú knižnicu
1885 spolu so S. H. Vajanským navštívil Rusko (Kyjev, Moskva, Petrohrad)
1890 – 1916 redaktor Slovenských pohľadov; roku 1893 sa stal aj ich vydavateľom
1902 zastupoval slovenských novinárov na slovanskom novinárskom zjazde v Ľubľane
1908 – 1909 redigoval Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti
1908 – 1938 podpredseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS)
1916 predseda Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, Martin
1919 expert na mierovej konferencii v Paríži; s J. Vlčkom sa stal doživotným správcom Matice slovenskej
1920 redigoval Letopis Matice slovenskej
1921 – 1923 profesor na Filozofickej fakulte UK, Bratislava
1927 redaktor Národných novín
1932 – 1934 redigoval Zborník Matice slovenskej
1938 – 1948 predseda MSS
Zásluhy
Venoval sa literárnokritickej práci hlavne na stránkach Slovenských pohľadov a Národných
novín, kde interpretoval diela reprezentantov realistickej tvorby a svojich generačných
druhov (Hviezdoslav, Vajanský, Kukučín, Šoltésová, Vansová), ako aj tvorbu nastupujúcich
spisovateľov (Tajovský, Timrava, Podjavorinská).
Vedomosti o slovenskom kultúrnom vývine a jeho predstaviteľoch rozširoval v početných
životopisných portrétoch a nekrológoch.
V protiklade s Vlčkovou koncepciou sa zaslúžil o objektívne zhodnotenie bernolákovskej
spisby, osvetlil význam druhej bernolákovskej generácie na čele s M. Hamuljakom, jeho spolupráce s Jánom Kollárom a Pavlom Jozefom Šafárikom. Stálu pozornosť venoval
reprezentantom štúrovskej literatúry (Ján Botto, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Andrej
Sládkovič).
Tvorba
Literárnohistorické práce
1911 A tót irodalom története (napísané na výzvu L. Asbótha)
1928 O Slovákoch
Vedecké dielo
1920 Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života
Jazykovedné práce
1902 Cudzie slová v slovenčine
Edičné práce – spisy
1892 Pavol Országh Hviezdoslav
1897 Veniec slovenských národných piesní
1899 1900 Andrej Sládkovič
1908 Ján Hollý
1909 Ján Botto
1910 Martin Kukučín
1912 Samo Chalupka
Iné
1925 Leng a zászló! (Zástava veje!)
1928 Nehaňte ľud môj!
1929 O bývalom Uhorsku
1931 Ešte raz o bývalom Hornom Uhorsku
Preklady
1883 Taras Buľba (Gogoľ)
1883 Meteľ (Tolstoj)
1885 V predvečer (Turgenev)
1889 Rozprávky (Tolstoj)
Výbery
1968 Dejiny slovenskej literatúry
1970 Plody pravdy národnej (literárnokritické práce)
1973 Vôňa domoviny (literárnohistorické práce)
zdroj: Encyklopédia Slovenska, V. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1981; Encyklopédia spisovateľov
Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984;Matica slovenská
knihovníčky Knižnice prof. Štefana Pasiara v Hnúšti
