#
#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

Fašiangová veselica v Hnúšti

Typ: ostatné
Fašiangová veselica v Hnúšti Po dlhom čase sa opäť našim mestom ozývala hudba, spev, zábava a dobrá nálada.

V utorok 1.3.2022, ako posledný deň pred popolcovou stredou, sme si pripomenuli fašiangové zvyky v Hnúšti spojené s tradičným sprievodom po meste, po ktorom sa účastníci občerstvili teplým čajom a fašiangovými šiškami, ktoré sponzorsky zabezpečila firma MIVEPek Hnúšťa. 

V sprievodnom programe vedúca DFS Zrkadielko M. Hroncová priblížila detským účastníkom tradíciu pochovávania basy: "Masky slamienky a slameníka predstavovali symbol plodnosti, nechýbalo prestrojenie za cigánku. Ženy sa obliekali za mužov a opačne. Tancovačka mohla trvať len len do polnoci. Potom sa pochovávala basa. Obrad pripomínal pohreb, všetko však malo žartovný podtón. Jeden vždy predstavoval kňaza, ďalší kantora. Basu položili na máre, dievčatá predstavovali plačky. Pochovanie basy znamenalo pre všetkých koniec tancovačiek.

Verilo sa, že kto po škaredej strede tancuje, tomu opuchnú nohy. V onú stredu nemohli ani chlapi v lese robiť, aby ich niečo neprivalilo. Prezliekli sa za pohoničov a drevené klátiky ťahali na reťaziach za sebou, čím naznačovali svoju prácu. Popri tom spievali. Ženy zatiaľ zvárali pradená. Bielili ich v kadiach s horúcou vodou a popolom."

 

Dnes, 2.3.2022 (Popolec, Škaredá streda, Krivá streda) je deň, ktorým sa začína obdobie kresťanského veľkého pôstu. Utorkom pochovaním basy sa ukončili fašiangy. Popolcová streda pripadá na štyridsiaty deň pred Veľkou nocou, ktorej termín je pohyblivý a určuje sa podľa lunárneho kalendára.

Cirkev ho zaviedla koncom 7. storočia ako deň pôstu a pokánia. Súčasťou kresťanskej liturgie je v tento deň znamenie kríža, ktoré kňaz robí popolom na čelá veriacich. Odrieka formulu: Obráťte sa a verte evanjeliu!, alebo Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš. V tradičnej kultúre Slovenska sa prelínanie svetského a náboženského prejavovalo doznievaním fašiangových obyčajov a prispôsobením stravy, odevu i obradov až do Veľkej noci kresťanskému vnímaniu pôstu. V domácnostiach sa v skorých ranných hodinách všetok riad vyumýval od mastnoty fašiangových jedál, do stravy sa zaradili kyslé mliečne polievky. Cestoviny sa počas pôstu varili najmä v nedeľu, v mestách sa konali rybacie hody. Odev počas pôstu bol zdobený skromne a ladený do smútočných farieb – čiernej, bielej či fialovej.

Zvykom, ktorým fašiangy presahovali do obdobia pôstu, bolo chodenie s klátom na Popolcovú stredu. Je to pravdepodobne pozostatok zvyku súvisiaceho s vysmievaním nevydatých dievčat, ktorým dávali na krk alebo na nohu drevený klátik.

Pôst v minulosti mal svoje opodstatnenie aj z dôvodu toho, že mnohé potraviny, hlavne produkty so zabíjačky nebolo kde skladovať, pretože ľudia nemali chladničky a mrazničky.

 

Zdroj: GMOS Rimavská Sobota

Foto: Imrich Garláty

 

 

 


Vytvorené: 2. 3. 2022
Posledná aktualizácia: 2. 3. 2022 11:10
Autor: Správca Webu