„Príde deň, keď kanóny budú vystavené v múzeách tak ako barbarské mučidlá
a ľudia sa budú čudovať nad tým, že takéto barbarstvo mohlo vôbec existovať.“
Vážení občania, obyvatelia mesta Hnúšťa ,
úvod našej spomienky patrí slovám francúzskeho románopisca Victora Huga, ktorý žil v 19. storočí. Začali sme jeho dávnymi – ale pravdivými slovami o vojne.
Práve preto, že dnes si pripomíname 75. výročie od ukončenia doposiaľ najväčšej, najkrutejšej II. svetovej vojny.
Dnes je to udalosť, keď sa musíme hlboko pokloniť všetkým tým, ktorí ju pretrpeli, ktorí sa zaslúžili o víťazstvo, ktorí pomáhali, tým, ktorí prežili, ktorí priniesli a zachovali odkaz za mier, lásku a spravodlivosť do našich čias, ale aj tým, ktorí položili svoje vzácne životy.
Dnes si - nielen naše mesto, nielen celá Slovenská republika, ale celá Európa, či dokonca celý svet - pripomenie víťazstvo dobra nad zlom, víťazstvo odhodlania nad zlobou a nenávisťou, víťazstvo ľudskosti nad bitkou a napádaním krajín.
V tomto roku to asi nebudú burácajúce oslavy, pretože SME DOMA. Nebezpečný vírus, ktorý nás ohrozuje už niekoľko mesiacov, túto významnú udalosť zatlačil do úzadia. Preto sa skloňme v tichu a aspoň takto uctime si pamiatku 75. výročia ukončenia II. svetovej vojny!
Víťazstvo spojencov v druhej svetovej vojne pred 75 rokmi bolo "víťazstvom pre všetkých", aj keď mnohí Nemci potrebovali nejaký čas na to, aby to uznali. Iba tí, ktorí priamo trpeli nacistickým terorom, ihneď pochopili, že boli oslobodení, že 8. máj 1945 je dňom ukončenia vojny, je takzvaný Deň víťazstva v Európe. Mnohí ďalší potrebovali dlhý čas na to, aby vyšla najavo samozrejmosť: Bol to deň oslobodenia pre všetkých.
Druhá svetová vojna začala 1. septembra 1939 prepadnutím Poľska nacistickým Nemeckom a pre Európu oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23:01 podpisom kapitulácie v Berlíne.
Koniec vojny si mnohí pripomíname návštevou pamätníkov, ktoré boli postavené po celej Európe na počesť padlým príslušníkom armád. V krutých bojoch totiž padli tisíce sovietskych vojakov a vojakov spojeneckej protinacistickej koalície, ktorej hlavní členovia boli ZSSR, USA a Spojené kráľovstvo. Po ich boku na celom území vojny v Európe, v Ázii i v Afrike - bojovali národy zapojených štátov ako Poľsko, Československo, Maďarsko, Rumunsko, Francúzsko, Austrália, Nový Zéland, Kanada, Nórsko, Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Grécko, Juhoslávia.
Je potrebné však poznamenať, že aj keď boje ustali, utrpenie sa neskončilo. Pre mnohých sa dokonca začalo až po skončení vojny, pretože sa stali vojnovými zajatcami, prišli o strechu nad hlavou alebo preto, lebo skončili v diktatúre Východného Nemecka. Všetci, ktorí sme narodení po vojne môžeme rozlíšiť príčiny a dôsledky jednoduchšie ako ľudia žijúci v čase nacistického besnenia.
Dá sa však jednoducho pochopiť, že celkové obete v bojoch II. svetovej vojny sa odhadujú až na neuveriteľných 82 miliónov. Viac ako 45 miliónov z nich boli civilisti, zvyšnú menšiu časť tvorili padlí vojaci.
Dnes je potrebné sa prihovoriť všetkým.
Povedať, že aj keď bola sloboda privezená zvonka, všetci ju už dlhých 75 rokov bránime.
V deň akým je tento cítime veľkú zodpovednosť za to, čo nám história priniesla. Akékoľvek konflikty, nezhody, nepokoje by sa mali riešiť vyjednávaním, rozhovormi, presvedčovaním a hlavne - uvážlivým konaním. Treba si uvedomiť, že každá vojna je krutá, či už je útočná alebo obranná. Krutá je tým, že v nej prichádzajú o život nevinní bez ohľadu na vek, pohlavie, politické či náboženské presvedčenie.
Každý vyhasnutý ľudský život bolí.
Za každým človekom niekto v hĺbke srdca dlho smúti.
Preto vás za všetkých prosíme,
aby sme nezabudli na vzájomnú oporu, zhovievavosť, o snahu pochopiť konanie druhých, o pomoc v núdzi i o dobré medziľudské vzťahy.
Naše malé Slovensko je posiate množstvom pomníkov známych aj neznámych padlých za našu slobodu.
Im teraz patrí hlboká úcta, vďaka a česť.
