#
#
#
#
#
#

Navigácia

Výber jazyka

Obsah

Baníctvo a železiarstvo v Gemeri - Malohonte

Typ: ostatné
.Aká bola história baníctva a železiarstva v regióne Gemer-Malohont? To môžete zistiť v utorok, 25. septembra o 15.00 hod. v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, kde sa uskutoční vernisáž výstavy „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“, ktorá prostredníctvom zbierkových predmetov, fotografií a archívnych materiálov predstaví bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Výstava potrvá do 28. februára 2019.

Počiatky baníctva v Gemeri-Malohonte, na základe výsledkov archeologických výskumov, pravdepodobne siahajú do obdobia mladšej doby bronzovej. V 13. storočí sa stredobodom baníckej činnosti stal Sinec, z útrob ktorého sa dobývali ťažké kovy. V tom čase bola strediskom baníckej činnosti Rimavská Baňa a od polovice 16. storočia mesto Tisovec. V okolitých baniach sa ťažilo zlato, striebro, meď a najmä železo. Ťažilo sa na území Kokavy nad Rimavicou, Klenovca, Hnúšte, Rimavského Brezova. Iniciátormi ťažby železnej rudy v regióne boli Kubíniovci z Hnúšte, rodina Malvieuxová z Rimavského Brezova a gróf Anton Forgáč.

Začiatkom 19. storočia sa na Slovensku začalo s dobývaním mastenca. Nestorstvo mastencového baníctva v Gemeri-Malohonte sa pripisuje Vojtechovi Rástockému (1885 – 1966) z Hnúšte, ktorý od roku 1930 úspešne objavoval jednu mastencovú lokalitu za druhou. V roku 1871 bol na Slovensku prvýkrát objavený magnezit, počas výstavby železničnej trate Jesenské – Tisovec, v priestore vápencového lomu s názvom Mútnik. Následne v roku 1900 bola zahájená výstavba továrne na výrobu magnezitových tehál v lokalite Mútnik – Hnúšťa a v Hačave vznikla najmodernejšia magnezitová továreň v Rakúsko-Uhorsku.

Bohaté ložiská kvalitných rúd, hojnosť lesov a dostatok vodnej energie podmienili výrobu železa v Gemeri-Malohonte, čím sa zaradil k najvýznamnejším výrobcom surového železa a liatiny v Uhorsku. Už začiatkom 40. rokov 14. storočia sa v dolinách Slovenského rudohoria začali objavovať prvé vyššie taviace pece šachtového typu – tzv. slovenské pece. K rozvoju železiarstva na Slovensku od 16. storočia prispeli okrem baníctva aj vojenské potreby vyvolané tureckou expanziou a neskôr stavovskými povstaniami v Uhorsku. V roku 1695 bola v Tisovci založená železiarska huta a hámor, v ktorej sa odlievali delové gule pre potreby stavovského povstania Františka II. Rákocziho. Začiatkom 19. storočia boli založené prvé akciové spoločnosti. Vývoj železiarstva v Gemeri-Malohonte od roku 1852 značne ovplyvnila Rimavsko-muránska železiarska spoločnosť so sídlom v Rimavskom Brezove. V roku 1881 sa spoločnosť spojila so šalgótarjánskymi uhoľnými baňami a rafinériami a vznikla Rimamuránsko-šalgotarjánsku železiarsku účastinnú spoločnosť, ktorá v roku 1883 začala stavať na svoju dobu moderný vysokopecný závod v Likieri s prvou koksovou vysokou pecou na Slovensku.

Návštevník výstavy sa detailne zoznámi so železiarňami v Likieri – Hnúšťa a v Tisovci, s minulosťou a súčasťou ložiska mastenca a magnezitu Mútnik – Hnúšťa, so zaniknutou baňou Burda – Rovné, s magnezitovým závodom v Hačave s najstaršou rotačnou pecou na pálenie magnezitu na svete. Návštevníci, okrem histórie baníctva a železiarstva v regióne, spoznajú prostredníctvom trojrozmerných predmetov a inštalácií samotnú prácu baníkov – pracovné postupy, náradie, bezpečnosť pri práci a odev. Výstava bude doplnená o ukážky železných rúd a nerastných surovín. Výstava sa zameria nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich i zaniknutých kameňolomoch. Pripravené sú rôzne hravé aktivity a komentované prehliadky výstavy s jej autorkami.

Zdroj: www.rimava.sk

 


Vytvorené: 25. 9. 2018
Posledná aktualizácia: 25. 9. 2018 12:42
Autor: Správca Webu