Niet zatiaľ presného dátumu, kedy sa rodina Koncuriakovcov rozhodla z Podkarpadskej Rusi odísť za robotou na Slovensko. Stavba železnice z Tisovca do Brezna pritiahla množstvo stavebných robotníkov z blízka i ďalekého okolia novej republiky. Aj Vasil, syn Iľju Koncuriaka a Márie Stankuličovej, narodený 2. decembra 1869, opustil svoje rodisko a usadil sa v Rimavskej doline, kde sa aj oženil so Zuzanou Hruškovou (nar. 21. júna 1875) a s ktorou mal až sedem detí. Najstarší syn Pavel (1899-1954) sa priženil v sobotu 24. mája 1920 do Hnúšte. Vzal si za manželku Zuzanu Elizenovú (v hnúšťanskej matrike uvádzaná ako Elizeuš). 29. decembra 1921, teda pred 100 rokmi, sa im narodil syn Ladislav – a ňom bude reč.
Nepretieklo mnoho vody dolu Rimavou a rodina sa odsťahovala a usadila v južnom Francúzsku , asi 130 km od Marseille a 10 km od Stredozemného mora. Ako rodený Hnúšťan, česko-slovenský štátny občan, materinskej reči slovenskej a náboženstva luteránskeho, vyrastal a študoval na juhu krajiny galského kohúta. Vyučil sa za rádiomechanika – to bolo jeho civilné povolanie. Vo vojnovom roku, 19. januára 1940 narukoval vo Francúzsku v meste Agde a zaradený bol ako vojak čs. brannej moci k telegrafnej rote. O dva mesiace nastúpil do rádiokurzu v deviatom najväčšom francúzskom meste Montpellier. Slúžil vo funkcii bezdrôtového operátora. Bojoval napríklad pri meste Mosson v prednej línii. Spolu so svojim plukom boli nútení ujsť do francúzskeho prístavu Le Verdon v Akvitánsku. Odtiaľto sa loďou doplavil do Spojeného kráľovstva. Od 21. septembra 1940 už absolvuje Electric School v Yatesbury, v metropolitnom grófstve Wiltshire v Anglicku, ktoré slúžilo ako výcviková oblasť britskej armády a zároveň bol prijatý do Royal Air Force (RAF). Niekoľkokrát bol povýšený a preložený. V marci 1941 sa pripojil k 311 čs. bombardovacej peruti, ktorá bola založená 29. júla 1940 na leteckej základni Honington a bola jednou z perutí, ktoré v priebehu druhej svetovej vojny bojovali na strane Spojencov, v tomto prípade ako československá zložka v rámci britského vojenského letectva Royal Air Force. Prvý operačný let bol nebezpečnou akciou nad francúzskym kartónom Cologne a ďalším, v apríli 1942, letecká operácia nad nemeckým Mannheimom. Po prvej leteckej akcii bol povýšený do hodnosti desiatnika a 7. októbra 1941 vyznamenaný čs. medailou za chrabrosť. Po prieniku nad nemecké územie získal hodnosť čatára a odmenený bol Česko-slovenským vojnovým krížom 1939. V hodnosti rotného sa v lete roku 1942 dobrovoľne prihlásil na pilotný výcvik. Absolvoval niekoľko pilotných kurzov na britských ostrovoch. Bol poslaný do zámoria – Kanady, kde sa preplavil slávnou loďou Queen Elizabeth, o čom existuje záznam v „ List or manifest of alien passengers for the Unites States immigrant inspektor at port of arrival“ z 19. januára 1943. Loď vyplávala z domovského prístavu Southamton tesne pred jeho bombardovaním. Ladislav Koncuriak nastúpil skutočný pilotný tréning v kanadskom meste De Winton, no po pár týždňoch bol z neznámych príčin predčasne ukončený. Na začiatku júna sa vrátil do Britského kráľovstva. Bol preložený do letky č. 511, ktorá plnila úlohu transportov v rámci RAF na dlhé vzdialenosti a tak sa pre neho lety na Maltu alebo Indie stali takmer každodennou rutinou. Posledný raz navštívil Česko-Slovensko v januári 1946 spolu s ostatnými letcami, ktorí slúžili v RAF v druhej svetovej vojne. 21. mája 1946 sa oženil s Appline Gwendoline, rodenou Hudson. V roku 1948 sa im narodila dcéra Lynda Susan Koncuriak. V roku 1969 si Lyndu vzal za manželku Andrzej Dudzinski. Neskôr sa Ladislav Koncuriak druhýkrát oženil a za manželku si vzal Victrice (Vicky) Emiliene Felicienne Dexter. Po nej si zmenil meno na Larry Dexter, žil v meste Swindon (takmer dvestotisícové mesto asi 114 km západne od Londýna), pracoval ako údržbár v jednom súkromnom opatrovateľskom dome. Zomrel tamže v roku 1980.
Možno my súčasníci o hnúšťanskom rodákovi vieme málo, respektíve nič. Ale takýto hrdinovia svojej doby sa nechvália sami. Chváli ich húževnatosť a chrabrosť, pokora i statočnosť. A ak sa ocitnete náhodou v Prahe na Klárově (za Mánesovým mostom na Malej strane), kde stojí pamätník v podobe okrídleného leva, medzi 2507 menami čs. letcov RAF nájdete i meno, možno už teraz známejšieho Hnúšťana, poručíka LADISLAVA KONCURIAKA.
Mgr. Martin Pliešovský
